Kolonádový most nebude ani modrý, ani zelený, ale tyrkysový

 

Súčasné generácie obyvateľov mesta jeho pôvodnú farbu už ani nepoznajú. Tú terajšiu, modrú, získal počas poslednej rozsiahlej rekonštrukcie krátko po skončení druhej svetovej vojny. Akej pôvodnej farby Kolonádový most bol, ukázali až nedávne sondy do jeho náteru. „Ak chcete vedieť, ako bude vyzerať farba zábradlia na Kolonádovom moste po jeho rekonštrukcii, treba zájsť na most, na miesto, kde stojím,“ vysvetlil Peter Jančovič a priložil k tomuto vysvetleniu aj fotografiu pri zábradlí mosta.

„Túto farbu si môžete aj nájsť na internete pod kódom RAL 6034. Postupuje sa podľa pôvodného projektu rešpektujúc tradície a odbornosť. Farba bude taká, akú tento most pôvodne mal,“ dodal primátor.

Náklady na obnovu mosta podľa projektu sú vo výške 1 798 930 eur. To je celková cena za dielo, technický i autorský dozor. Po podpise zmluvy s víťazom verejného obstarávania dodávateľ stavby – firma Swietelsky – Slovakia, s. r. o. – prebral stavbu 8. júna a 12. júna začal s prácami.

Technický dozor vykonáva Bielický. Gestorom projektu a zároveň autorom projektu rekonštrukcie kultúrnej pamiatky je piešťanský architekt Bohuslav Pernecký. Stavba sa realizuje v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trnave. Na priebeh prác bude dozerať Pro Monumenta – prevencia údržbou, ktorá vypracuje na záver hodnotiacu správu. Kontrolné dni budú každý štvrtok.

Počas celej rekonštrukcie bude most pre chodcov priechodný. Celková doba realizácie stavby je podľa projektovej dokumentácie plánovaná na 15 mesiacov.

Most ako súčasť kultúrneho dedičstva

S myšlienkou vytvoriť most na Kúpeľný ostrov prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Požadoval most s úzkou vozovkou, ktorý by bol pred nepriazňou počasia s krytými chodníkmi so zakomponovanými obchodmi. Väčší problém nastal pri projekcii vrchnej časti mosta. Prvý projekt počítal s dvomi tunelmi po stranách a s vozovkou uprostred. Winter túto myšlienku zavrhol, pretože v tuneloch by bol prievan a ľudia by na seba nevideli. Na odporúčanie Ing. Liewalda vyhľadal mladého slovenského architekta Emila Belluša, ktorý vďaka pripomienkam Wintera vyriešil problém nadstavby.

Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka. Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930-1933. Náklady na stavbu mosta presiahli sumu 3,1 milióna Kčs. Na jeho financovaní sa okrem Winterovcov – nájomcov kúpeľov – podieľal aj štát a mesto.

Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave, historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany Kúpeľného ostrova je to SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď), pochádza z Evanjelia podľa Matúša (Matúš 9, šiesty verš), v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Symbolizuje uzdravujúcu silu kúpeľov.

Most je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Kolonádový most prešiel podľa dostupných informácií doteraz len jednou zásadnou rekonštrukciou, tá bola nevyhnutná po jeho poškodení ustupujúcou nemeckou armádou 2. apríla 1945. Rekonštrukcia sa realizovala až o 11 rokov neskôr – v roku 1956. Autorom projektu rekonštrukcie bol Ing. Miroslav Kollár. V nasledujúcich rokoch sa vykonávali iba údržbové práce, z nich významnejšia bola v roku 2013, keď sa realizovala výmena osvetlenia a káblových rozvodov, dočasné statické zabezpečenie prestrešenia pešej časti mosta a náter fasád a stropov.

Mesto sa viackrát pokúšalo získať finančné zdroje na rozsiahlu rekonštrukciu Kolonádového mosta. Úspešné bolo až v roku 2018, keď vďaka dotačnému programu MK SR Obnovme si svoj dom získalo na projekt „Kolonádový most cez Váh-promenáda kultúr“ dotáciu vo výške 950-tisíc eur.

pror