Pred 74 rokmi vítali Piešťanci osloboditeľov, dnes im vzdali úctu
Dňa 4. apríla uplynulo 74 rokov od chvíle, keď Piešťany oslobodili ruské i rumunské vojská. Sviatok oslobodenia Piešťan a pamiatku obetí vojny si predstavitelia mesta, Zväzu protifašistických bojovníkov, Slovenskej národnej strany, potomkovia padlých hrdinov a tí, či zažili hrôzy druhej svetovej vojny pripomenuli pietnym aktom, ktorého súčasťou boli príhovory a kladenie vencov pri Pomníku osloboditeľov na Námestí SNP v Piešťanoch. Hymnu a pietne piesne hrala Inovčanka. Stráž pri pomníku držala a v čele sprievodu kráčala vojenská jednotka z Hlohovca.
Koncom marca začali cez kúpeľné mesto prechádzať ustupujúce jednotky nemeckého Wehrmachtu a mesto opustili i prisluhovači režimu. Pri ústupe Nemci zničili telefónnu centrálu, podpálili kasárne a hangáre na letisku, štartovacie a pristávacie plochy rozorali traktormi a taktiež vyhodili do vzduchu Krajinský a Kolonádový most.
Pred príchodom frontu a počas bojov sa Piešťany stali mŕtvym mestom. Nepremávala doprava, nefungovala elektrina ani dodávky vody, obchody boli pozatvárané. Ľudia čakali ustráchaní v úkrytoch a modlili sa za skoré ukončenie vojny.
Len na území okresu si boje vyžiadali viac než sto obetí z radov oslobodzovacích vojsk. Nemeckí ostreľovači zabili v Piešťanoch dvanásť ľudí. Pribúdalo množstvo ranených a zničené domy. Nemci vyhodili 2. apríla do vzduchu Kolonádový most a o deň nato aj Krajinský most. Zo strategického hľadiska to bol viac menej zbytočný krok, keďže sovietske vojská v tom čase už na iných miestach rieku Váh prekročili. Po prechode frontu dostali Piešťany, ako aj iné okresné mestá, vojenského veliteľa, do ktorého kompetencie patrili vojenské a bezpečnostné záležitosti. Veliteľom sa stal sovietsky kapitán Vinogradov. Komandatúra sídlila na dnešnom Námestí SNP, v budove meštianky.
Viac než sovietskych vojakov bolo v meste a okolitých obciach Rumunov – zdržali sa až do augusta. Popri vojenskej komandatúre normálne fungovali civilné inštitúcie. Jednou z prvých úloh veliteľstva bolo provizórne obnovenie Krajinského mosta. S jeho opravou sa začalo už 5. apríla. Práce riadili sovietski velitelia, pomáhať museli miestni muži. Ako uvádza mestská kronika: „povinnou spoluúčasťou miestneho obyvateľstva, a to vo dne 400, v noci 200 mužov“. Muži sa zúčastnili tiež opravy letiska či poškodenej železnice a ciest. Veliteľstvo vydalo aj ďalšie príkazy. Obyvateľstvo muselo odovzdávať zbrane, ale napríklad aj rozhlasové prijímače. Zakázal sa aj predaj či čapovanie alkoholu bez povolenia. Ceny tovarov v obchodoch sa nemali zvyšovať, ale mali ostať na úrovni, aká bola do príchodu frontu.
(vd/ml)
