Aj Piešťanci sa zaradili k spravodlivým medzi národmi

Ich mená budú navždy vytesané do múru Jad va-šem, ktorý zachytáva mená tisícov hrdinov, ktorí židom zachránili život počas druhej svetovej vojny. V prepočte na počet obyvateľov patrí Slovensko k štátom s najvyšším počtom ocenených.

V stredu 16. januára ocenil štát Izrael a múzeum Jad va-šem na slávnostnom ceremoniáli v Historickej budove Národnej rady SR v Bratislave 15 rodín či jednotlivcov, ktorí počas holokaustu ukrývali alebo inak napomáhali zachraňovať životy prenasledovaných židov.

Na slávnostnej ceremónii sa zúčastnili najvyšší štátni predstavitelia, rodiny ocenených, ale aj zachránení a ich rodiny. „Vždy, keď som tu, si kladiem otázku, ako by sme sa zachovali my. Som presvedčený, že každý z nás by mal strach. U týchto ľudí, ktorí sú dnes ocenení, ľudskosť zvíťazila nad strachom, srdce a dobro zvíťazili, a to si vždy pripomínajme. V takých chvíľach, ako bolo vtedy, sa ukázala sila človeka,“ povedal prezident SR Andrej Kiska. Dodal, že je dôležité sprostredkovať verejnosti osudy tých, ktorých príbehy dokázali čeliť zlu, a nielen spomínať, ale aj všetkými silami chrániť hodnoty slobody, demokracie, tolerancie, ľudskosti či slušnosti a kultúry, aby sme už nikdy nepotrebovali takých hrdinov, akí boli Spravodliví medzi národmi.

Najvyššie vyznamenanie štátu Izrael odovzdali jeho veľvyslanec v SR Zvi Aviner Vapni a predstavitelia židovských inštitúcií potomkom týchto hrdinov. Pätnásť ocenených Slovákov sa tak pripojí k 594 odvážnym mužom a ženám zo Slovenska a vyše 27-tisíc jednotlivcom z mnohých ďalších krajín.

Príbehy, z ktorých mrazí

Izraelský veľvyslanec v predslove uviedol, že „tieto vyznamenania nie sú len spomínaním, ale poukazujú na odvahu a ľudskosť jednotlivcov v ťažkých časoch a na životné lekcie, z ktorých by sme sa mohli poučiť“.

Príkladom najlepších ľudských postojov a hodnôt je aj príbeh Cecílie Scheibenreifovej a jej syna Rudolfa, ktorí zachránili šesťročné židovské dievča tak, že ho pred gestapom skryli do kufra v skrini. Ondrej Čanecký prispel nielen k záchrane dvoch vysilených utečencov z tábora smrti, ale nepriamo i tisícov maďarských židov potom, čo sa svet dozvedel o krutom zabíjaní v Osvienčime. Po vypuknutí antifašistického povstania sa manželia Počuchovci viac ako pol roka starali o šesť ukrývaných židov. Bezpečný domov poskytla aj Štefánia Pellerová dvom židovským dievčatám, keď ich rodičia ochoreli. Vďaka tomu dievčatá prežili. Ďalšie židovské dievčatko, ktoré malo cukrovku, prežilo, pretože sa oň postarali a neraz ho ukrývali pred nemeckými vojakmi manželia Anna a Ignác Chladní.

Príbeh manželov Bullovcov, ktorí prijali dve židovské rodiny do svojho domu, aby v lese nepremrzli, žiaľ nemal šťastný koniec. Nemeckí vojaci zistili, koho ukrývali, a spolu s Karolínou Bullovou ich v dome upálili. Štvorčlenná židovská rodina Lipschützovcov si po vypuknutí Povstania začala hľadať bezpečnejšie miesto, našla ho u chudobných Rapčanovcov v Ortáši. Spoločnými silami obe rodiny ťažké časy prežili. Vďaka dobročinnosti Zlatice Vojtkovej sa oslobodenia dočkali ďalší desiati židia, ktorých spolu s manželom počas vojny ukrývala.

A napokon ocenili aj manželov Brezovských z Piešťan.

Prezradiť ich mohlo chrápanie

Ako píše Ústredný zväz židovských náboženských obcí, Janka Blumová a manželia Weisovci žili vo Vrbovom. Keď sa začalo prenasledovanie židov, Blumová sa presťahovala do Piešťan spolu so svojimi dcérami Lili a Annou a manželom Arpádom Weisom. Tam ich takmer nikto nepoznal. Lilin manžel bol v tom čase uväznený v Ilave, kde aj zomrel, Lilina dcéra Eva sa ukrývala inde.

Arpád Weiss sa živil predajom poľnohospodárskych nástrojov, preto mal medzi miestnymi veľa priateľov a známych. A tak sa rodina dostala k jednému z nich – Petrovi Brezovskému. Práve oproti rodine Brezovských si Vrbovčania prenajali dom. V čase najväčšieho ohrozenia sa ukrývali v dokonca v ich pivnici. Manželia Brezovskí im nakupovali jedlo a pomohli im potajme pochovať Annu, ktorá zomrela v roku 1943.

Situácia sa stala veľmi vážnou po obnovení deportácií v septembri 1944, keď sa k Brezovským prišli ukryť aj Fürstovci, teda Lilina a Annina sestra s rodinou. Margite s manželom Arturom a synmi Petrom a Jurajom sa podarilo ujsť z pracovného tábora v Seredi a uchýlili sa na istý čas k Brezovským. No po jednej z nocí sa Margita rozhodla, že zmenia miesto úkrytu, pretože jej muž hlasno chrápal a bála sa, že by to mohlo ohroziť všetkých.

Nasledujúci deň sa rodina rozdelila. Janka Blumová, jej zať Artur a mladší vnuk Juraj sa vrátili do domu vo Vrbovom, kde ich čoskoro objavilo a zatklo gestapo. Margitu a jej staršieho syna Petra chytili tiež, a tak sa rodina neplánovane stretla opäť v Seredi. Odtiaľ ich neskôr deportovali do rôznych koncentračných táborov.

Holokaust napokon prežili všetci, okrem J. Blumovej, ktorú zavraždili v Osvienčime. Po vojne sa ovdovený A. Weis oženil so svojou ovdovenou švagrinou Lili a spolu emigrovali do Austrálie. Lilina dcéra Eva, ktorá sa ukrývala inde, sa vydala a mala dcéru, no potom pomerne mladá zomrela. Fürstovci sa presťahovali v roku 1950 do Izraela.

Brezovskí nie sú jediní statoční

V minulosti ocenili i zopár ďalších Piešťancov. Poďme si predstaviť ich príbehy.

Manželia Karol a Emília Vavrovci ukrývali Imricha Büchlera spolu s ďalšími siedmimi členmi jeho rodiny vo svojom jednoizbovom roľníckom dome pod podlahou. Ocenili i Karolovho a Emíliinho syna Karola s manželkou Mariou, ktorí poskytli úkryt rodine Sonnenscheinovcov. Maria, ktorá čakala štvrté dieťa, im nosila jedlo, Karol každý večer vynášal odpad a nosil vodu. Nemci predpokladali, že ukrývajú partizánov, a keď vtrhli do domu, Karol stihol utiecť, no jeho bratia Alojz a Michal také šťastie nemali. Odviedli ich do Mauthausenu, pričom obaja zahynuli. Starší pár Vavrovcov odolal otázkam i prehľadávaniu Nemcami, a tak obe ukrývané židovské rodiny vojnu prežili.

Alžbeta Hanzlíková-Drahovská zasa ukrývala sedemročného Michala Kleina, ktorého starých rodičov v lete 1944 deportovali a jeho ovdovená matka žila v inej obci bez toho, aby vedela, čo je s jej synom. Kde sa jej syn ukrýva, zistila Gerta až v januári 1945. Po polročnom odlúčení sa spoločne presunuli do Gertinho úkrytu, kde prečkali vojnu. S Michalovou záchrankyňou boli v kontakte i po vojne.

Bezdetní manželia Jozef a Mária Paserinovci skrývali Josepha Garaya, narodeného ako Nusin Weiss. Niekoľko mesiacov vychádzal von z pivnice po zotmení, no neskôr sa premiestnil do príbytku. Keď sa situácia na čas upokojila, Weiss získal falošné doklady a začal pracovať v továrni na výrobu kožených plášťov. Hrozba deportácií sa však opäť objavila, a keď sa znova ukrýval u Paserinovcov, na ich dvore ho zahliadol sused. Oznámil manželom, že sa na ich dvore ukrýva partizán, a tak sa rozhodli, že sa spolu s Weissom presunú do Tatier. Tam prečkali vojnu až do oslobodenia. Weiss emigroval do USA, no keď sa v roku 1997 do Piešťan vrátil, zistil, že J. Paserin stále býva v tom dome, v ktorom žil počas vojny. Weissov/Garayov syn sa záchrancu spýtal, prečo spolu s manželkou riskovali život, aby jeho otca zachránili. Odpoveď bola jednoduchá – pretože je ľudská bytosť.

Anna Igumnova ukrývala svoju kolegyňu z liečebného zariadenia Alicu Winterovú a jej dcéru vo vani zapustenej do podlahy. Ani cez rozbité okná ich tam celé dni nik nevidel. Po zotmení im nosila jedlo, knihy a informovala ich, čo sa deje. Po troch mesiacoch sa presunuli do hôr, pričom Alica sa pridala k partizánom a dcéru Eriku za peniaze prichýlila roľnícka rodina. Anna Igumnova za ňu do skončenia vojny roľníkom mesačne platila.

Čo je Jad va-šem?

Izraelské ocenenie Spravodliví medzi národmi sa každoročne udeľuje ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu židov v čase ich vyhladzovania počas druhej svetovej vojny. Mená všetkých ocenených sú navždy vytesané do Múru cti v Záhrade Spravodlivých v Jad va-šem.

Múzeum – pamätník Jad va-šem vzniklo v roku 1953, aby zvečnilo pamiatku šiestich miliónov židovských obetí holokaustu. Postupne pátra a hľadá tých, ktorí sa fašizmu postavili a židov ukrývali alebo im inak pomáhali uniknúť pred perzekúciou.

Každý prípad posudzuje Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých. Skladá sa z dobrovoľníkov, väčšinou tých, ktorí prežili holokaust, vznikla v roku 1963 pri pamätníku Jad va-šem a vedie ju Izraelský najvyšší súd. Väčšina ocenených Slovákov získala tento titul až po roku 1990, keď sa diplomatické vzťahy vtedajšieho Československa a Izraela obnovili. V prepočte na počet obyvateľov patrí Slovensko k štátom s najvyšším počtom ocenených.

(am)/SITA