Technický stav premostení v Piešťanoch je ako sud s výbušninou

Veľkému množstvu mostov či lávok v okolí kúpeľného mesta vďačíme potoku Dubová, korytu Váhu, Biskupickému kanálu i Obtokovému ramenu Váhu. Len samotný Kúpeľný ostrov spája s okolím päť mostov. Od Piešťan sú to Krajinský a Kolonádový most, od Banky a Moravian nad Váhom sú to tri premostenia.

Moravianskym len na vlastné riziko

Na tejto strane ako prvý v poradí proti prúdu ramena Váhu je pomerne nový most, ktorý slúži ako vstupná brána pre automobily na Kúpeľný ostrov. Jeho stav je už na prvý pohľad bezproblémový. Most je natretý a udržiavaný. Rovnako v dobrom stave sa javí i most pre peších na Kúpeľný ostrov na úrovni obce Banka.

Tretí most v tejto lokalite je však značne ošarpaný. Kto niekedy slúžil u ženijného vojska, poľahky rozozná, že takéto mosty vlastní armáda a v mieri slúžia hlavne na dočasné premostenie v prípade živelných pohrôm ako výpomoc civilistom. V pôvodnej vojenskej verzii je však jeho pojazdná časť tvorená drevenými trámami. Tento most ale v minulosti niekto „vylepšil“ a pojazdnú drevenú časť nahradil oceľovými plátmi a asfaltom. Že je vinou týchto zmien preťažený, dosvedčuje aj jeho prehnutie v tvare luku viditeľné voľným okom.

Ani pohyb po moste neprináša mnoho istoty a už chôdza spôsobuje jemné, no znateľné vibrácie. Pohľad zospodu mosta mnoho dôvery v jeho technický stav tiež nevzbudzuje. Oporné železobetónové piliere už zvetrávajú a odhaľujú ich kovovú výstuž, ktorá tým pádom koroduje.

Keďže most leží v katastri Moravian nad Váhom, kontaktovali sme starostu obce, aby sme zistili vlastníka mosta a kto za jeho technický stav zodpovedá. „Most nepatrí nikomu. Svojho času sa k nemu chceli prihlásiť kúpele, ale nevedeli vydokladovať k nemu vlastnícky vzťah,“ vysvetlil nám Peter Hulman.

Nám sa však podarilo zistiť, že most sa na tomto mieste ocitol v dôsledku výpomoci armády pri povodňovej situácii v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Asfaltový povrch dostal ešte do roku 1989. Po zmene režimu štát na svoj armádny majetok zrejme zabudol a nezveril ho nikomu do opatery.

A tak na otázky, či sú na tomto moste robené odborné kontroly a či technickým stavom zodpovedá svojmu účelu, na ktorý sa používa, nám nedokáže nik odpovedať. Isté je však to, že autom sa cezeň na Kúpeľný ostrov nedostanete. Na tento účel slúži zábrana umiestnená na strane ostrova. Ak by však chcel niekto na tento most vojsť autom od Moravian, môže tak teraz bez problémov urobiť aj s nákladiakom. Zábrana voči vjazdu autom je na tejto strane mosta už dlhší čas znefunkčnená.

My však most hodnotíme ako veľmi nebezpečný a bez záruky bezpečného pohybu po jeho povrchu. A že je používaný intenzívne pešími či cyklistami, sme sa presvedčili počas našej obhliadky, keď okolo nás zhruba za trištvrte hodinu prefrčali asi dve desiatky cyklistov.

Mesto čaká na riešenie z neba

V súvislosti s Kúpeľným ostrovom tu však máme aj dva mosty od Piešťan. Je ním Krajinský most, Kolonádový most a lávka pre peších a cyklistov vedená pozdĺž Krajinského mosta. V prípade týchto premostení je vlastník všeobecne známy. Kolonádový most i lávka popri Krajinskom patria mestu Piešťany. V oboch prípadoch je technický stav hodnotený odborníkmi ako veľmi zlý.

Mestu sa nedá uprieť snaha problémy riešiť, lenže na rekonštrukciu Kolonádového mosta treba viac ako milión eur a radnici sa už niekoľko volebných období nedarí potrebné financie získať z eurofondov. Zatiaľ sa jej podarilo získať 150-tisíc eur, no táto suma s technickým stavom mosta nič podstatné nevyrieši, pretože pri posúdení jeho technického stavu spred pár rokov sa preukázalo aj to, že jeden z pilierov je podmytý, a teda jeho stabilita je viac ako otázna.

Samostatnou kapitolou je lávka pre peších a cyklistov pozdĺž Krajinského mosta. V rozpočte mesta na rok 2015 vytvoreným ešte pod taktovkou primátora Rema Cicutta bola vyčlenená položka na rekonštrukciu lávky takmer 200-tisíc eur. Najprv Tamajkovo vedenie radnice tvrdilo, že je to málo, a v rozpočte na ďalší rok sa k tejto sume prihodilo pár desiatok tisíc eur. Nakoniec sa vedenie radnice rozhodlo, že sa lávka rekonštruovať nebude a peniaze sa rozplynuli na iné rozpočtové kapitoly. Ak by ste sa dnes opýtali poslancov, kam ich svojím hlasovaním presunuli, zrejme by si už ani nespomenuli.

A tak si lávka, ale i Krajinský most budú zrejme musieť počkať na priaznivejšie okolnosti pri ich nevyhnutnej rekonštrukcii a ostáva dúfať, že nebudú musieť čakať až do doby, keď ich postretne osud diaľničného mosta v talianskom Janove.

V súvislosti s Krajinským mostom sme poslali otázky jeho majiteľovi – Trnavskému samosprávnemu kraju (TTSK). Zaujímalo nás, kedy sa začne druhá etapa jeho rekonštrukcie. V prvej sa obnovila jeho horná časť a v druhej by mali prísť na rad spodné konštrukčné prvky.

„V súčasnosti je vypracovaná projektová dokumentácia a vydané stavebné povolenie. Zároveň prebieha verejné obstarávanie na výber dodávateľa stavebných prác. Spoločné verejné obstarávanie zabezpečuje Prešovský samosprávny kraj. Až následne po ukončení procesu verejného obstarávania bude známy dodávateľ a termín realizácie. Financovanie tejto rekonštrukcie bude v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu,“ zaslali nám informáciu z odboru dopravnej politiky TTSK.

Na Vážsky ostrov bezpečne

Z piešťanskej strany ponad Biskupický kanál na Vážsky ostrov sú dve premostenia. Lávka pri Dome umenia patrí mestu a pred časom sa realizovala jej kompletná rekonštrukcia. Lávka i napohľad vyzerá v bezchybnom stave. Jej mierne hojdanie pri chôdzi nespôsobuje technická chyba, ale konštrukčné riešenie a uchytenie pomocou oceľových lán.

V lokalite mestskej časti Bodona je oceľový most, ktorý patrí Slovenskému vodohospodárskemu podniku. „Bodonský oceľový most s nosnosťou 15 ton smerujúci z Nábrežia Ivana Krasku na Vážsky ostrov ponad Biskupický kanál býva pravidelne vizuálne kontrolovaný našimi zamestnancami. Súčasný stav je v norme. Ak sa aj objavia nedostatky, ihneď sa opravujú. Zvyčajne ide o drobné nedostatky, ktoré neovplyvňujú statiku alebo nosnosť mosta,“ uviedol Marián Bocák z referátu komunikácie Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Mosty či premostenia sú však aj v centre mesta. Na technický stav nadjazdu ponad železnicu na Krajinskej ceste pri Tescu sme sa tiež pýtali TTSK, keďže Krajinská cesta patrí do ich správy. Z odboru dopravnej politiky nám odpovedali, že most pravidelne kontrolujú a na hodnotiacej stupnici od jedna do osem je zaradený do kategórie štyri – čiže uspokojivý technický stav.

O technickom stave nemajú potuchu

Zaujímali nás však aj ostatné mosty či lávka na území kúpeľného mesta. Keďže správcom väčšiny ciest je mestská príspevková organizácia Služby mesta Piešťany, naše kroky smerovali tam. „Mosty a lávky sú v našej správe, ale za technický stav zodpovedáme len v prípade štyroch lávok cez potok Dubová. Technický stav zvyšných premostení má na starosti priamo radnica,“ informovala nás riaditeľka služieb mesta Hana Dupkaničová. Zároveň nás ubezpečila, že „ich“ lávky sú v poriadku a drobné nedostatky budú odstraňovať už v najbližšom období.

Otázky smerujúce k zvyšným mostom patriacim do majetku mesta sme adresovali radnici. Odpovede nám však zatiaľ neposlali. Aj napriek tomu sme zistili, že technický stav mostov v majetku mesta sa preveruje len v prípade, ak sa začne uvažovať o ich oprave. Čo vlastne znamená, že ešte z čias R. Cicutta vie vedenie mesta čo-to o stave Kolonádového mosta a lávky pri Krajinskom moste a o technickom stave zvyšku premostení nemá radnica ani potuchu.

A tak nás napadá konštatovanie, že azda o stav mostov vo vlastníctve mesta nezačne radnica prejavovať záujem až vo chvíli, keď niektorý z nich spadne. A že sa tak môže stať aj v prípade, keď to nik nečaká, dosvedčujú tragické udalosti z Talianska.

V prípade schátraného mosta vedúceho z Moravian na Kúpeľný ostrov by sa oň zrejme mali zaujímať dotknuté strany a vlastníctvo a zodpovednosť riešiť. A tými dotknutými podľa nás sú Moravany nad Váhom, lebo leží v ich katastri, Kúpele Piešťany, lebo vedie na ich pozemky, a Slovenský vodohospodársky podnik, lebo mu prináleží starosť o všetky slovenské vodné toky a tento most vedie ponad jeden z nich. Samozrejme, za súčinnosti štátu, lebo most bol určite v minulosti jeho majetkom.

Ak sa niečo stane a most nečakane spadne, poškodeným či nebodaj pozostalým výhovorky typu „nám most nepatrí“ slzy nikomu určite neosušia.

Jozef Vojčiniak