Históriu hádzanej v Piešťanoch začali písať ženy
Počas prvého septembrového víkendu zasiahnu do bojov o body v najvyššej slovenskej súťaži – extralige – hádzanári MHK Piešťany. Do najvyššej súťaže sa vracajú presne po dvoch desaťročiach. Dodajme, že okrem toho hrali v sezóne 1992/1993 aj najvyššiu súťaž vtedy sa deliacej ČSFR.
Málokto zo súčasných priaznivcov športu v Piešťanoch vie, že históriu piešťanskej hádzanej nezačali muži, ktorí v nej dosiahli najväčšie úspechy, ale ženy. Bolo to ešte v polovici 30. rokov minulého storočia, keď vznikli v kúpeľnom meste dokonca dve družstvá českej hádzanej – PFK a Slovan. V tých časoch sa ešte žiadne dlhodobé súťaže v tomto športe na Slovensku nehrali, preto to boli len priateľské zápasy.
Ženské družstvo PFK vzniklo za zaujímavých okolností. V tom čase sa darilo futbalistom PFK, ktorí hrali v západnej skupine Slovensko-podkarpatskej divízie, čo bola vtedy najvyššia súťaž na Slovensku. Futbalisti mali svoje priateľky a fanúšičky a práve tie sa rozhodli pre hádzanú. Aj ony hrávali na vtedajšom škvarovom ihrisku, kde je dnes futbalové ihrisko s umelým trávnikom. Dres PFK v tom čase obliekali Schottertová, Matoušková, Weissová, Hladíková, Martinková, Pařenicová, Švecová, Dinková, Oslanská, Milecová, Ocelková, Pavlíková a Kalisová. Trénerom bol Freund a vedúcim Tóth. V Piešťanoch vtedy sídlil aj župný hádzanársky zväz.
Neskôr, po príchode Václava Svobodu a práci zanietených manželov Viliama a Pauly Čahojovcov, sa tomuto športu začali venovať aj muži a obe piešťanské družstvá si v roku 1949 vybojovali postup do najvyššej súťaže vo vtedajšom Československu. Pre zaujímavosť, postup vybojovali v družstve žien Čahojová, Janisková, Mišurová, Bačíková, Ďurišová, Belanová, Kadlčáková a Sumerová, dres mužov v tom čase obliekali Bachorík, Brezovan, Čahoj, Hladký, Kollár, Komadel, Steiner a Vondráček. Prvú ligu v českej hádzanej si však Piešťanci už nezahrali, pretože na Slovensku dostala prednosť medzinárodná hádzaná, v ktorej sa začali súťaže v roku 1951.
Piešťanci sa preto museli preorientovať na nové pravidlá a, navyše, začať od najnižších súťaží. Dodajme, že na bývalom škvarovom ihrisku sa hrávala aj hádzaná o jedenástich hráčoch a až potom sa prešlo na klasickú „sedmičkovú“.
V nej dosiahli piešťanské družstvá viaceré úspechy. Na rozdiel od českej hádzanej v nej dominovali muži, ktorí patrili dlhé roky k stabilným účastníkom druhej ligy, čo bola druhá najvyššia súťaž vo vtedajšej ČSSR. Keďže v najvyššej súťaži hrali v tom období len tri či štyri mužstvá zo Slovenska, pokojne môžeme druhú ligu považovať za najvyššiu súťaž na Slovensku.
Piešťanskí muži sa po prvý raz prebojovali do druhej ligy v roku 1956 pod názvom Slavoj. O historický postup sa pričinili hlavne Štrbka, Kollár, Čahoj, Golier, Kabát, Cicutto, Bachorík, Macejka, Mišura, Miklánek, Makar, Šramko, Komadel, Beitl, Kurdel. V druhej lige, ktorú hrali už pod názvom Slavoj kúpele, si však zahrali len jednu sezónu. Druhá liga sa však hrala v Piešťanoch aj naďalej, pretože do nej postúpili ženy Slovana. O postup sa zaslúžili Čahojová, Černá, Drahovská, Hanšutová, Janisková, Kabátová, Martišková, Vráblová, Zemková a niektoré ďalšie hráčky.
Novú kapitolu začali písať piešťanské družstvá už pod názvom Tesla Piešťany. Muži boli pravidelným účastníkom druhej ligy a jednu sezónu si túto súťaž zahrali aj ženy. V roku 1973 sa pod vedením trénerky Čahojovej o postup pričinili Hlôžková, Benková, Chudá, Gabovičová, Kubánová, Kúdelová, Lustiková, Michalcová, Mindričelová, Slížková, Šimová, Šnajdarová, Trepková a Valachovičová. Ženy však odohrali v lige len pol sezóny, potom vedenie klubu predalo súťaž do Novej Dubnice. Tým sa história ženskej hádzanej v Piešťanoch definitívne uzavrela.
Muži však pokračovali naďalej a patrili k stálym účastníkom druhej ligy. V nej boli po prvý raz najbližšie k postupu do vyššej súťaže v sezóne 1980-81, keď obsadili druhú priečku za Dubnicou. O tento úspech sa pod vedením trénerského dua Ivan Kubíček – Štefan Vrábel pričinili brankári Drlička a Kučera, hráči v poli Bališ, Drobný, Gregorička, Lukáč, Hanták, Holík, Hološko, Hradický, Nedorost, Rondoš, Roštinský, Stanek, Urban a Varhaník. O rok neskôr si Piešťanci druhú priečku zopakovali, keď v konečnom účtovaní skončili len bod za postupujúcimi Topoľčanmi. Pritom po jeseni boli po záverečnom víťazstve v Martine prví.
Piešťanci si napokon zahrali aj najvyššiu federálnu súťaž. Historický postup si vybojovali v sezóne 1992-93, ale už pod názvom MTJ Piešťany. Zverenci trénera Michala Urbana vyhrali kvalifikáciu o prvú ligu, v ktorej hrali po dve najúspešnejšie mužstvá zo skupín Západ a Východ. Keďže 1. januára 1993 sa ČSFR rozdelila a vznikli samostatné republiky, Piešťanci hrali vlastne medzinárodnú súťaž… Do historických tabuliek najvyššej spoločnej československej súťaže si však Piešťanci pripísali jediné víťazstvo – doma nad Sláviou Praha.
Po osamostatnení Slovenska boli spolu s ďalšími slovenskými mužstvami automaticky zaradení do najvyššej súťaže – prvej ligy.
Štefan Gregorička
