Unikátna pamiatka sa nachádza v severnej časti Piešťan
Piešťany sú malé mesto a mohlo by sa zdať, že jeho obyvatelia poznajú každučký centimeter. Nie je to však celkom pravda. Na severe mesta, konkrétne na Jánošíkovej ulici, sa za bielym múrom a zamknutou bránou nachádza výnimočná historická kultúrna pamiatka. Málokto tuší, že v Piešťanoch je Židovský cintorín s viac než šesťsto pomníkmi, ktorého vznik podľa neoficiálnych odhadov môže siahať až do 18. storočia.
Prvá zmienka o židovskej komunite v Piešťanoch je z roku 1736, keď tu bolo 13 rodín. Židovská náboženská obec vznikla v Piešťanoch až v roku 1795 a spoločenstvo sa rozrastalo až do vzniku Slovenského štátu v roku 1939. Na jeho začiatku malo kúpeľné mesto približne 14-tisíc obyvateľov, z čoho desať percent bolo židov. Po skončení vyvražďovania sa ich počet znížil o tisíc osôb.
Podľa odhadov v 18. storočí židia mohli mať svoj cintorín na území mesta, ale i nemuseli – jestvuje možnosť, že svojich blízkych pochovávali v neďalekom Vrbovom, odkiaľ pochádzali. Cintorín na Jánošíkovej ulici však už v 19. storočí fungoval určite. V 20. rokoch 20. storočia sa veriaci rozdelili na dva tábory, jedni využívali cintorín na Jánošíkovej, druhým postavili ten na Bratislavskej ceste.
Väčšina pomníkov stojí
Medzi 16. aprílom a 18. júnom 2003 v priestore cintorína na Jánošíkovej ulici robil architekt Ľubomír Mrňa spolu s fotografom Jozefom Radošinským výskum. Pustil sa doň preto, že chcel robiť osvetu. „Piešťanská história vyjadrená nehnuteľnými pamiatkami okrem kláštora siaha pri dobrej vôli do 17. storočia. Najväčšia koncentrácia zachovanej histórie je z 18. storočia. Čiže nech už je cintorín z 18. alebo z prvej polovice 19. storočia, je to jedna z najstarších pamiatok, ktoré v Piešťanoch existujú,“ uviedol Ľ. Mrňa. Túto výnimočnosť si uvedomoval, práve preto chcel, aby o nej ľudia vedeli.
Pôvodná plocha cintorína bola väčšia, no keď sa po vojne zistilo, že židov niet, zrezali ju, ale len v miestach, kde hroby neboli. „Napočítali sme 637 pomníkov, z toho 550 bolo nepoškodených a 501 stálo,“ informoval Ľ. Mrňa. Pomníky sú vyrobené z pieskovca, opuky, novšie sú zo švédskej žuly. Pochovaní sú tam leviti aj kohenci, dokonca i rabíni Ungarovci či šéfrabín na Slovensku Weber. Prevažná väčšina textov je písaná hebrejským písmom, niektoré sú po nemecky, maďarsky a slovensky.
„Chodil som po cintoríne s ľuďmi, ktorí trošku poznali ivrit, hebrejské písmo. Najstarší pomník sme nezistili, ale spoľahlivo sme identifikovali pomníky pochádzajúce z polovice 19. storočia,“ prezradil architekt.
Skryli ho za bránu
Jednou zo židovských inštitúcií bola takzvaná Chevra Kadiša alebo aj pohrebné bratstvo, ktoré sa staralo o všetky náležitosti spojené s odchodom zosnulých. Viedla záznamy, no nezachovali sa. Počas prenasledovania a holokaustu boli zničené dokumenty, ktoré by problematiku objasňovali. Boli zlikvidovaní aj ľudia, ktorí si čo-to pamätali. Práve z toho dôvodu sú viaceré informácie len odhadované.
Ľ. Mrňovi sa napriek snahe nepodarilo spraviť z cintorína kultúrnu pamiatku ani pamätihodnosť Piešťan. Židovský cintorín je v súčasnosti v majetku Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (UZZNO) v Slovenskej republike.
Piešťanský týždeň zaujímalo, prečo je pamiatka skrytá za zamknutou bránou a či ju plánujú niekedy plne sprístupniť. Do uzávierky sa nám nepodarilo odpovede získať, no v prípade, že sa UZZNO vyjadrí, stanovisko zverejníme.
Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 30, ktoré je v predaji od 26. júla.
