Bábence v Krakovanoch majú aj 75 rokov

Po nejakom čase si klub do názvu pridal slovo Bábence podľa paličiek, používaných v Krakovanoch a blízkom okolí. Tento typ je ukončený guľkou a pripomína malú makovicu. „Niekomu vyčarí úsmev na tvári. Keď sa povie Bábence, čaká malé deti, a prídu aj dôchodkyne, o to je to milšie. Hovoríme si dziefčence – či máme 75 alebo 25 rokov,“ zdôvodňuje názov klubu D. Piscová.

Klub sa zameriava nielen na uchovávanie paličkovanej čipky a jej výučbu, ale aj na zberateľskú a reštaurátorskú činnosť. Mnohé krojové súčasti so zakomponovanou krakovianskou paličkovanou čipkou sú poškodené, pretože sa pôvodne hlavne do sviatočnej verzie a obradových krokov vkladala krehká zlatá a strieborná niť. „Pri reštaurovaní ich nahrádzame bielou alebo niťami inej farby a tie vydržia aj pre ďalšie generácie,“ nechala sa počuť O. Valová.

Svetový unikát

Krakovianska paličkovaná čipka je svetový unikát. Technológia jej zhotovenia sa skoro nezachovala, ale podarilo sa ju zachrániť. O postupe prác vedeli rozprávať dve či tri staršie ženy, ale roky už nepaličkovali, ovládali len teóriu. Odborníci dokonca tvrdili, že zanikla.

Približne v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia D. Piscová natrafila na O. Valovú. „Tiché dievča, len sedela doma, nikomu nič nepovedala a paličkovala,“ s úsmevom si doberá kolegyňu D. Piscová. „Slovo dalo slovo a šli sme na pozvanie Dánky českého pôvodu Jany Novak vystavovať krakovianske kroje do tejto škandinávskej krajiny. Olinka tam zároveň učila poznávať krásu krakovianskej paličkovanej čipky. Po návrate sme sa rozhodli založiť klub.“

Paličkuje sa hocikde na svete. Tradičné i novodobejšie čipky v podobe obrázkov, obrusov či šálov majú naznačenú predlohu. Tá nepustí. Výnimočnosť krakovianskej vysvetľuje „hovorkyňa“ klubu, v Krakovanoch známa aj ako ľudová rozprávačka Ozefa Omáčkech: „Namiesto podkladov máme len more dierok a paličkárka sama vzor vymýšľa, rozpočíta a navrhuje. Špecifikum je aj v práci s piatimi paličkami. Bežne sa paličkuje s dvomi pármi.“

Geometrické tvary

Čipku tvoria geometrické tvary. Vznikajú z tzv. štvorčekov opletaním jednej farebnej nite o štyri biele. Oficiálne sa im hovorí ploštičky, v Krakovanoch babky. Čipka sa vytvára z rubovej strany, výsledok autor vidí, až keď podklad „odšpendlí“ a otočí. „Pri paličkovaní sa chyba nedá zakamuflovať ani opraviť. Keď ju zbadáte, všetko spravené po nej treba vypárať,“ odvoláva sa na nekonečnú trpezlivosť paličkárok D. Piscová a dodáva, že táto technika sa používa len v obciach, hrdiacich sa rovnakým typom kroja, tzv. odnožou piešťanského – okrem Krakovian v Trebaticiach, Ostrove, Bašovciach, Pobedime, Očkove, Podolí, Častkovciach a v Hornej Strede.

Pôvodne slúžili čipky na odeve ako ochrana pred jeho skorým znehodnotením na rukávoch, golieroch a podobne, dnešné paličkárky z nej vytvárajú aj obrazy, obrusy, vianočné či veľkonočné ozdoby, dokonca aj kabelky a kravaty.

Trpezlivosť ruže prináša

Veľmi zaujímavý je vekový rozptyl členiek klubu, medzi ktoré sa vtesnal aj jeden muž, Matej Pisca, syn zakladateľky. Najmladšia má desať rokov, najstaršia 75. Nikdy nie je neskoro začať, prízvukujú krakovianske čipkárky a ako príklad spomenú, žiaľ, už zosnulú Máriu Osvaldovú z Piešťan. Naučila sa paličkovať ako 78-ročná. Po dvoch rokoch spolupráce odišla na večnosť, ale spravila za ten krátky čas neuveriteľné množstvo kvalitnej práce. „V prvom rade treba chcieť. Paličkujú najmä ženy s praxou vo vyšívaní, háčkovaní, štrikovaní… Dôležitý je aj plný batoh trpezlivosti, raz každý príde na systém a potom sa rozbehne,“ zahovoria reči o talente krakovianske ženičky.

Unikátny príklad ponúkla O. Valová: „Naučila som v Dánsku paličkovať ženu bez rúk. Pracovala nohami. Paličky prekladala sediac na stole medzi palcom a druhým prstom.“ Roky rokúce sa tejto záľube venuje aj E. Glasnáková a pritom má stále nesplnený sen: „Kedysi som paličkovala Muchove obrazy. Chcem ešte spraviť dva a zbierku skompletizovať.“ Budúcu prácu s týmto prekrásnym koníčkom spája aj vysokoškoláčka Lenka Peterková. Titul bakalárky je patrí za dejiny výtvarného umenia i kurátorské štúdia a pokračuje v magisterskom cykle: „Bakalársku prácu som písala o paličkovanej čipke, mala názov Monumentálna čipka na Slovensku a v Čechách v 20. storočí.“ Lásku k čipke odovzdáva aj najmladšej generácii v rodnom Vrbovom. Do krúžku jej tam chodí šestnásť detí vo veku 9-14 rokov.

Medzinárodný festival

Dvadsať rokov klubovej činnosti si v Krakovanoch paličkárky pripomenú Medzinárodným festivalom paličkovanej čipky. V polovici mája, 14.-15., návštevníci uvidia prekrásne práce rôznych klubov zo Slovenska, Čiech, Moravy a vraj i zo vzdialenejšieho zahraničia, ponúknu na predaj rôzne paličkárske potreby, použiteľné aj pri háčkovaní či pletení.

„Pripravujeme kultúrny program, módne prehliadky a dva semináre. Prvý venovaný paličkovanej čipke z Krakovian a druhý popisujúci život a dielo Víťazoslava Mišíka, svetoznámeho paličkára, pochádzajúceho z Piešťan. Žiaľ, už nie je medzi nami, jeho rodina však zapožičia krásne veľdiela majstra, samostatne ich vystavíme ako poctu tejto osobnosti,“ vyratúva udalosťami nabité dva májové dni D. Piscová.

Chýbať nebude ani kurz paličkovania krakovianskej čipky, kurz paličkovania šperkov z drôtov a workshop pre začiatočníkov. Experiment pripravia študenti Strednej odbornej školy v Rakoviciach, vytvoria obrazy kvetov naaranžovaných s čipkami.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 13, ktoré je v predaji od 29. marca.