Kamerunský kráľ prijal veľvyslanca z kopaníc

Tých po stromoch poskakuje asi štvrť milióna, no ich počty rapídne klesajú. Môže za to vyrubovanie pralesa, odchyty na ilegálne chovy, ale predovšetkým mäso našich predchodcov je vychytená pochúťka. „Osudy tých zvierat sú strašné,“ poznamenáva Whisky, ktorý navštívil jednu zo záchranných staníc a zďaleka nie ako prvý zaregistroval, že tieto tvory sú extrémne inteligentné a veľmi blízke človeku. „V Kamerune tie veľké normálne strieľajú, aby si ich potom opiekli. Tie malé dávajú do klietok, v ktorých sa nedokážu ani otočiť. Sú tam až do piateho roku veku a potom skončia rovnako ako dospelé jedince.“
Kamerun však svojmu návštevníkovi neukázal len svoju odvrátenú tvár.

Víno aj z paliem
Hoci cudzincom sa v noci neodporúča vôbec vychádzať von, Whiskyho priťahuje opačný magnet. „Ja som takéto rady vôbec ´nezožral´. Večer som sa vybral do krčmy, čo bola taká drevená búda. Keď miestni zbadali belocha, zháčili sa. Ale keď pochopili, že nie som nafúkaný a bavím sa s nimi, celkom sa mi otvorili. Po odchode ma odprevadili na motorkách domov. Je pravdou, že v Kamerune dosť slopú, ale na počudovanie tam majú celkom dobré pivo.“
Víno tam dokážu spracúvať hneď na viacero spôsobov, napríklad navŕtajú kokosový orech, aby dužinu nechali vykysnúť. Whisky však mohol sledovať, ako sa dá vyprodukovať víno aj z palmy: Domorodec vylezie na strom a usekne jeho vŕšok. Obloží ho igelitovými vreckami, aby sa dovnútra nedostala chrobač a iná háveď. Potom do kmeňa nareže žliabok na odtekanie šťavy, priviaže kanister a zostáva už len čakať. Kvapka za kvapkou napĺňa nádobu a plný „demižón“ natečie tak dvakrát za deň. Víno je síce špinavé, pije sa priamo z kanistra a obsahuje len okolo osem percent alkoholu. No keď sa prefiltruje a nechá ešte dokysnúť, číslo sa zvýši na pätnásť.
Slovákovi žijúcemu na samote za Prašníkom, v kraji s nadvládou slivovice, kalíštek páleného nemusel chýbať ani v Afrike. Akurát pestrú paletu tvrdého alkoholu pod názvami ako Champion Whisky, Leader či Fighter tu neponúkajú v poldecákoch, ale v igelitových vrecúškach.

Živoriaci pygmejovia
Metla ľudstva už dávno dorazila aj medzi pygmejov, ktorí sú pravdepodobne pôvodní osídlenci Kamerunu, až neskôr sa tu usadili sudánski a bantúski černosi. Malí ľudkovia živoria v osadách v blízkosti riek. Po jednej z nich sa za nimi asi dve hodiny plavil na člne aj Whisky. Potom už bolo treba len prekonať úzky chodníček cez spleť stromov a on sa ocitol na pľaci mimo dvadsiateho prvého storočia. Nechýbali na ňom však plasty a obaly od tvrdého alkoholu.
„Pygmejovia majú taký spôsob života, že sa presúvajú z miesta na miesto. Keď ulovia, čo potrebujú, usadia sa inde,“ vysvetlil nám Whisky. Do útrob džungle sa nechal sprevádzať maličkým chlapíkom, ktorý mu postupne ukazoval rôzne bylinky. „Celý Kamerun je pretkávaný liečiteľstvom, šamanstvom a kúzlami.“
Dostať sa do srdca čierneho kontinentu a neokúsiť čarovnú chuť mágie vznášajúcej sa nad krajinou už tisícročia by bol asi hriech. Cestovateľ si návštevu šamanky teda odpustiť nemohol. „Dal som jej peniaze a ona asi polhodinu hrgľovala miskou s mušľami, čosi si mrmlala a predviedla šamanský rituál: Doniesla kohúta, mávala s ním, dostala záchvat, operenca buchla o zem a zarezala ho. Ten na druhý deň určite skončil v polievke. Baba chcela vyliečiť to, že nemám čuch. Nepodarilo sa jej to. Aj mi niečo dala, ale ja som to nezobral, možno by mi to pomohlo,“ sebakriticky a s úsmevom konštatuje pacient.

Králi Kamerunu
Aj miestni králi so svojimi kráľovstvami v horských oblastiach sú, ako inak, šamanmi. História týchto komunít má ďalekosiahle korene. Panovníci – fónovia sú veľmi uznávaní, bývajú v drevených palácoch a obkolesujú ich haldy manželiek. Napríklad Abumbi II. z Bafut ich má takmer 60, jeho otec to dotiahol na rekordných 152. „Králi spravujú malé územia veľké ako naše okresy a Kamerunská republika sa ich nesnaží zrušiť. Majú značnú moc, akceptujú vládu a vláda akceptuje ich,“ hovorí Whisky.
Medzi dvoch najsilnejších kráľov patria tí z oblasti Oku a Kumbo. „Fon of Oku“, „veľvyslanca“ z kopaníc, aj prijal vo svojej kancelárii. Dal mu povolenie potvrdené pečiatkou s hlavou tigra, ktoré umožňovalo vstup k slávnemu jazeru Oku. Je posvätné. Treba hádam zdôrazňovať, že k nemu vedú kroky všetkých šamanov i liečiteľov?

Černoch a‘ la beloch?
Každá kamerunská dedina má svoj osobitý jazyk a ľudia si tak navzájom nerozumejú. To však neznamená, aby v každej neprekvital čulý obchodný ruch. Bizarné markety sú určené pre všetkých. Hocijaká drevená búda je prečarovaná na auto či pneuservis. Ďalšie sú zase pomaľované podivuhodnými účesmi, dá sa v nich vyjsť ako z kaderníckeho salónu, prípadne kúpiť aj parochňu. Na každom rohu sa dá naraziť aj na kozmetické prípravky pod názvom Stay White, ku ktorým má Whisky jednoduché vysvetlenie: „Slúžia na zblednutie pokožky. Čím je černoch bledší, tým je väčší čávo. Ale pravdupovediac, veľa som ich tam veru nevidel. Stay White asi nepomáha.“
Nevyhnutnou výbavou obchodných zón sú plechové sudy s roštami. Grilujú sa obrovské ryby, pripravujú ťažko identifikovateľné mäsá, vyvárajú sa odporne vyzerajúce chvosty. V štyridsaťstupňových horúčavách na ne sadajú muchy, domácim to však zjavne neprekáža. Skonzumujú kvantá kreviet a podľa Whiskyho „brutálne štipľavých“ chilli papričiek ostro červenej farby.

Myslí sa tu však nielen na žalúdok. Darí sa aj stánkom s nápismi 100 % HIV TESTING AT EACH PREGNANCY. Smrtiaca choroba AIDS je strašiakom nielen pre tehotné ženy. Preto ak sa chystáte do Kamerunu, ešte dobre mienená rada skúseného pútnika na záver: „Neodporúčal by som tam ísť riešiť si milostné pletky.“

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 16, ktoré je v predaji od 14. apríla.