Od rána do jedenástej prišlo len jedenásť voličov
Nezáujem ľudí, sklamanie z diania na Slovensku, apatia – tieto atribúty sprevádzajú dnešné voľby, v ktorých si občania majú zvoliť svojich kandidátov, ktorí by mali zastupovať ich záujmy v samosprávnych krajoch. Navštívili sme najmenšiu a najhorúcejšiu piešťanskú volebnú miestnosť s číslom 14. Nachádzala sa v Strednej odbornej škole technickej . Volebná komisia nemala čo robiť. Jej členovia jedli, čítali knihy, lúštili krížovky, rozprávali sa. Od siedmej do trištvrte na jedenásť sem prišlo iba jedenásť voličov. Potom sa situácia o niečo vylepšila.
„Je to iba 1,6 percent oprávnených voličov, ktorí patria do nášho obvodu,“skonštatoval predseda volebnej komisie Miroslav Margoč. Jeho mladšie kolegyne nás upozornili na škrekot anduliek, ktorých hlas bolo počuť z chodby až do volebnej miestnosti. Bol to jediný zvuk, ktorý sem doliehal. Inak bolo všade mŕtvo. Pred budovou nebol zaparkovaný ani jeden bicykel, ani auto.
„Keď sme sem prišli skoro ráno, čakalo nás prekvapenie, pretože volebnú miestnosť umiestnili na chodbu vedľa vchodových dverí, bola tam zima. Vybehol som domov, a doniesol vlastný elektrický ohrievač. Požiadal som ľudí z mestského úradu, aby s tým niečo urobili. Komunikoval som aj s riaditeľom školy, ktorý sa ospravedlňoval, že niekdajšia miestnosť, ktorá slúžila na voľby je prerobená na dielňu, takže nám dal k dispozícii malú miestnosť na prízemí. A priniesol aj dva elektrické ohrievače,“ vysvetlil M. Margoč.
Nosiť stoly z chodby do volebnej miestnosti im pomáhala aj pracovníčka MsÚ v Piešťanoch, Gabriela Stanková, za čo jej volebná komisia touto cestou ďakuje. Kým sme sa rozprávali s predsedom, jeho kolegyne a kolega Jaroslav Vrábel nás počúvali a tiež sa pripojili svojimi názormi. „Konečne si tu prečítam sedemsto stranovú knihu, na ktorú som doteraz nemala čas,“ podotkla na margo slabej účasti voličov na voľbách Radka Janechová z Moravian nad Váhom. Po prvýkrát bola vo volebnej komisii Lucia Molnárová z Piešťan, práve si chystala desiatu pozostávajúcu z ovocia :“Ja som tu spokojná, mama ma varovala, aby som si sem priniesla dostatok jedla. Preto som sa zariadila.“
M. Margoč mal trochu ťažké srdce na organizátorov volieb: „V minulosti nám sem nosili raňajky, desiatu, obed, olovrant aj večeru a tentoraz to odbavili poukážkou v hodnote deväť eur. Máme tu kávu, čaj, jablko, tatranku na celý deň až do desiatej večer. Pritom by stačil obed a večera. Pri tejto príležitosti chcem tiež podotknúť, že sme tu zbytočne tak dlho. V susednom Nemecku, ktoré má 56 miliónov voličov, sa voľby konajú od ôsmej do osemnástej. A my, Slováci, sme tu od siedmej do desiatej, a to nehovorím o ľuďoch z mestského úradu, ktorí pre voěby, na ktoré príde mizivé percento ľudí, vstávajú určite už o štvrtej, aby boli mohli začať o piatej ráno rozdávať príslušné tlačivá a obálky. Keď budú na ministerstve vnútra pripravovať nový volebný zákon, mali by sa nechať inšpirovať Nemcami.“ O tom, že má pravdu svedčí i fakt, že do siedmej do ôsmej prišli do tejto miestnosti dohromady len traja voliči.
R. Janechová nám vyrozprávala zážitky z istej ankety, ktorú spracovávala počas leta. Dotýkala sa práve politického povedomia Slovákov. „Väčšina ľudí tvrdila, že sú apolitickí. Keď som sa ich spýtala, čo to slovo v ich ponímaní znamená, povedali, že sa o politiku nezaujímajú. Ľudia si myslia, že voľby bojkotujú tým, že neprídu k voľbám. A nedomyslia následky.“
„Ja som presvedčený, že poslanec, ktorý v týchto voľbách získa len desať percent hlasov, by mal dobrovoľne odstúpiť, ak má nejakú hrdosť,“ skonštatoval M. Margoč. Náš rozhovor zrazu prerušil detský hlas, ktorý prehlušil piskot anduliek. Do miestnosti konečne prišiel volič – muž v stredných rokoch v sprievode dvoch detí. „Ak ma neodplašíte, budem voliť,“ žartoval. Preukázal sa občianskym, slečny mu odovzdali obálku a hlasovacie lístky a on odišiel za plentu. Medzičasom sa situácia zmenila na nepoznanie. Zrazu sa vo dverách objavil ďalší otec s dvoma deťmi, za ním prišli manželia, takže v miestnosti veľkej tri krát tri metre bolo dohromady 14 ľudí. Vzduch sa tu dal krájať.
„Prvý volič bol za plentou akosi príliš dlho. „Dajte mi čas, pretože ja si musím dôkladne vybrať. A pritom sa aj modlím, len neviem, či to, čo pomáha mne, pomôže aj poslancom,“ argumentoval otec dvoch detí, ktoré postávali vedľa neho. Zatiaľ sme sa porozprávali s druhým voličom, Štefanom Kováčom z Piešťan, otcom piatich detí. „Prišiel som voliť pretože mi záleží na tom, akým smerom sa bude náš kraj uberať. Nie je mi jedno, akú politiku bude voči rodine vyšší územný celok presadzovať a aká bude budúcnosť mojich piatich detí.“
Š. Kováč vhodil svoj vyplnený hlasovací lístok do označenej urny. Tvrdil, že na označenie piatich kandidátov za poslancov do trnavského samosprávneho kraja mal málo času, pretože tu čakali ďalší dvaja voliči. „Neviem, ako by to tu vyzeralo, keby bola účasť voličov vyššia,“ povedal M. Margoč.
Volič ešte podotkol, že nepoznal mená kandidátov, pretože kandidátku videl po prvýkrát až pri voľbách za oponou. „Bývalo dobrým zvykom, vhadzovať zoznamy volených poslancov do poštových schránok. Teraz tomu tak nie je, dostali sme síce pár letákov, ale tie si zaplatili len silné politické strany a o ostatných kandidátoch, ktorí na to nemali peniaze, som nevedel. Toto je závažný fakt, ktorý nemá nič spoločné s demokraciou,“ upozornik Š. Kováč.
Pozrite si fotogalériu, výsledky volieb sa dozviete a situáciu z iných volebných miestností opíšeme v utorokovom vydaní Piešťanského týždňa.
