Právnik radí: Ručenie za dlhy
Prevzatím ručenia vzniká ručiteľovi povinnosť, aby uspokojil veriteľovi pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, za ktorého ručenie prevzal.
Pretože zákon neukladá veriteľovi žiadnu poučovaciu povinnosť voči ručiteľovi o tom, aké povinnosti pre neho vyplynú z ručiteľského záväzku, zostáva na ručiteľovi, aby si zabezpečil v tomto smere informácie pred tým, ako záväzok ručenia prevezme.
Ručiteľ môže prevziať ručiteľský záväzok písomným vyhlásením o tom, že preberá voči veriteľovi povinnosť, že určitú pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí priamo dlžník. Ručením je možné zabezpečiť predovšetkým záväzky na peňažné plnenie. Súhlas druhého z manželov ku prevzatiu ručenia nie je potrebný.
Ručenie znamená, že veriteľ v prípade nesplnenia záväzku priamo dlžníkom môže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z celého majetku ručiteľa. Oproti záložnému právu je takto rozdiel v tom, že ručiteľ zodpovedá za uspokojenie dlhu celým svojím majetkom, zatiaľčo voči záložcovi je možné sa domáhať uspokojenia dlhu len z veci, ktorá je za týmto účelom založená.
Ručiteľ je povinný dlh splniť veriteľovi vtedy, ak dlh nesplnil dlžník napriek tomu, že ho na plnenie veriteľ písomne vyzval. Veriteľ preto najskôr musí písomne žiadať o plnenie dlžníka, a až potom, ak zostane dlh nesplnený, môže požadovať platenie od ručiteľa. Nie je podmienkou, aby veriteľ vymáhal svoj dlh od dlžníka najskôr súdnou cestou. Ak veriteľ nedoručil písomnú výzvu na plnenie dlhu dlžníkovi, nie je ručiteľ povinný začať so svojím plnením ručiteľského záväzku. Voči ručiteľovi môže veriteľ uplatniť svoj nárok na súde aj bez toho, aby ručiteľa vopred na platenie upomenul. Ručiteľ je povinný plniť z ručenia veriteľovi bez ohľadu na situáciu dlžníka, t.j. bez ohľadu na to, či dlžník následne bude schopný ručiteľovi zaplatenú sumu vrátiť.
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil situáciu, že pohľadávku mu nemôže uspokojiť dlžník. Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Akonáhle ručiteľ dlh splnil, prechádzajú na neho priamo zo zákona práva veriteľa, vzniká mu nárok na náhradu všetkého, čo za dlžníka veriteľovi zaplatil. Ručiteľ musí dlžníka na zaplatenie takejto náhrady vyzvať. Právo na náhradu sa však premlčuje, a to v trojročnej lehote od zaplatenia ručiteľského záväzku.
Ručenie je možné obmedziť pri jeho vzniku v ručiteľskom vyhlásení do určenej peňažnej sumy, prípadne tiež na určitý časový úsek do budúcnosti.
