VEĽKÉ ORVIŠTE: Patrí medzi najstaršie v okrese

V. Orvište v číslach:

1081 – počet obyvateľov
384 ha – rozloha chotára
r. 1113 – prvá písomná zmienka
r. 1920 – súčasný názov obce

Prierez históriou

Veľké Orvište bolo osídlené už 3500 rokov pred naším letopočtom. Svedčia o tom nálezy v polohe Nižné cesty. Z neskoršieho obdobia sú datované fragmenty z polohy Topoľové. V chotári obce sa počas hromadného nálezu našli štyri zlaté a 78 strieborných mincí, ktoré boli zakopané do zeme v polovici 17. storočia. Obec ležala na obchodnej „Sliezskej ceste“, ktorá viedla Považím. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, keď sa v Zoborskej listine spomína ako villa Revvis.

S pribúdajúcimi rokmi veľakrát zmenila obec svoj názov. V roku 1264 sa volala Riuche, v polovici 15. storočia Erwistye, v druhej polovici 16. storočia sa vyskytuje aj názov Nagi Hornisko, koncom 18. storočia zasa Gros Orwische i Welko Orvisce. Začiatkom 20. storočia to bolo Nagyorvistye a od roku 1920 má súčasný názov. V roku 1976 sa zlúčilo Veľké Orvište s Bašovcami a malo názov Orvište. V roku 1980 sa zlúčilo s Ostrovom, no na základe výsledkov referenda je od roku 1990 opäť samostatnou obcou. Pôvodne patrilo k panstvu hradu Bana, neskôr viackrát zmenilo majiteľov (Tomáš Rúfus, Vavrinec Kapinský, František Zay a ďalší). Veľké Orvište bolo v minulosti poľnohospodárskou obcou.

Obecné symboly

Pečať na listine z roku 1780 je oválneho tvaru a v pečatnom poli je vľavo otočený kľačiaci muž, za ním mešec a pred ním jeleň s krížom medzi parožím. V Pamätnej knihe obce sa ako jedinečná pamiatka zachovala ďalšia historická pečať Veľkého Orvišťa. Odtlačok pečatidla zhotovil do červeného vosku kronikár Eduard Kľubica v roku 1933. V kruhopise pečate je nápis: SIGILLUM POSSESIONIS N EOYVISCE. V poli je zobrazená vľavo otočená holubica s ratolesťou v zobáčiku, sediaca na konári. Nad holubicou je rok 1784. V súčasnosti sa používa okrúhla pečiatka, ktorá má v strede obecný symbol (erb) a v kruhopise nápis: OBEC VEĽKÉ ORVIŠTE.

Erb obce vychádza z prsteňovej pečate pretlačenej cez papierovú clonu na urbársku písomnosť z 25. februára 1790, ktorá je uložená v Štátnom oblastnom archíve v Nitre. Erb tvorí zelený štít so zlatou pažiťou, nad ktorou kľačí strieborný muž, svätý Hubert. Za ním je zlatý mešec a pred ním strieborný jeleň so zlatým krížom medzi zlatým parožím. Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov bielej, zelenej a žltej farby a je ukončená tromi cípmi.

Oplatí sa vidieť

Najvýznamnejšími architektonickými pamiatkami V. Orvišťa je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1743. Pôvodne vraj na jeho mieste stál starší drevený kostol. Na budove kostola je osadená kamenná tabuľa – epitaf z r. 1758. Na cintoríne je aj zvonica evanjelickej cirkvi a.v. so zvonom z roku 1931. Ďalšími historickými pamiatkami sú prícestná sochy Piety, Božej rodiny a Najsvätejšej Trojice. Medzi pozoruhodnosti patrí aj miestny rybník.

Veľké Orvište dnes

V obci sú už v súčasnosti vybudované všetky inžinierske siete. Ako posledná bola vlani uvedená do činnosti splašková kanalizácia. „V súčasnosti je na ňu napojených vyše sto domácností, ostatné sa budú pripájať priebežne,“ hovorí starosta obce Ľudovít Boleček.

V poslednom období však pribudlo v obci aj viacúčelové ihrisko s umelým trávnikom a zrekonštruované námestie spolu s častou Hlavnej a Školskej ulice vrátane zelených plôch. „Celkové náklady na tieto akcie predstavujú zhruba 1,5 milióna eur. Združenie rybárov Záhumnie zrevitalizovalo miestny rybník a jeho okolie, športovci si zasa vynovili trávnik a tribúnu na futbalovom štadióne. Miestna firma, ktorá sa zameriava na montáž bicyklov, nám pomohla vybudovať chodník k novému viacúčelovému ihrisku a k parkovisku pri ihrisku. V najbližšom období plánujeme začať s rekonštrukciou Pažitnej ulice a vybudovaním chodníka k novej obytnej zóne Topoľové. Predpokladané náklady predstavujú asi 700-tisíc eur. Rátame aj s otvorením novej obytnej zóny Topoľové II.,“ dodal Ľ. Boleček.

Spoločenské vyžitie

V obci úspešne funguje futbalový oddiel TJ Slovan, ktorého mužstvo dospelých vedie jesennú tabuľku oblastnej súťaže, ďalej je tu rybárske združenie Záhumnie, dobrovoľný hasičský zbor, klub seniorov Jazmín a miestny odbor Matice slovenskej. Medzi tradičné kultúrne a spoločenské udalosti v obci patrí majáles, na hody nechýbajú kolotoče i hodová zábava, ďalej sú to poľovnícke oslavy sv. Huberta, patróna obce, Katarínsky rodičovský ples, rybárske preteky na tunajšom rybníku a Vianočný mariášový turnaj.

Zaujímavosti

• Po osmanskom vpáde zostalo v roku 1600 v obci nepoškodených iba deväť domov.

• V 19. a na začiatku 20. storočia zaznamenali vo Veľkom Orvišti niekoľko zemetrasení. Našťastie však nespôsobili obyvateľom väčšie škody. V minulosti sa darilo v obci divadelníkom. Prvé predstavenie tu podľa historických záznamov odohrali žiaci tunajšej cirkevnej rímskokatolíckej školy v roku 1877.

• Aj vo Veľkom Orvišti voľakedy stavali domy z nepálenej alebo z ubíjanej hliny. Strechy boli pokryté slamou. Posledný takýto dom zbúrali v roku 1964.

• Najstaršími občanmi obce sú 97-ročné Mária Machajová a Mária Djenková.

  Najrozšírenejším priezviskom je Vavrinec. Jeho nositeľom je 78 občanov obce.

• V susedstve futbalového štadióna si postavila rodinný dom rodina bývalého piešťanského hádzanára Antona Hološka. Jeho syn Filip je zasa futbalovým  reprezentantom Slovenska a v súčasnosti hráva za turecký Besiktas Istanbul.

• V obci býva aj majiteľ prvého piešťanského hypermarketu a obchodnej siete PT Univerzál Pavol Táborský.

• Medzi významné stavby v obci patrí aj liehovar, ktorý je v súčasnosti mimo prevádzky.

• Vo V. Orvišti majú aj dvoch motokárových jazdcov – Pavla Táborského a Mareka Chromého. Obaja získali medaily z majstrovstiev Slovenska. Medzi najznámejšie osobnosti obce patria napríklad učiteľ Jozef Folajtár, ktorý založil hudobnú kapelu. Na podnet Eduarda Kľubicu zasa obec zakúpila v roku 1933 malé harmónium. Kľubica založil aj Spevokol veľkoorvištskej mládeže, viedol Pamätnú knihu obce a školskú kroniku. Ondrej Djenka je zasa známym muzikantom a huslistom.

• Medzi najväčších „vtipálkov“ v obci patri dlhoročný futbalový funkcionár Zdeno Vavrinec, ktorý zomrel vlani vo februári. Raz v obecnom rozhlase vyhlásil mobilizáciu. Chlapi mali vybudovať okolo obce val, aby nebolo počuť hlas zvonov kostola do susedného Ostrova.

• Veľké Orvište sa môže pochváliť prvou vicemiss zo súťaže krásy v Trnavskom kraji. Stala sa ňou 19-ročná Laura Pikusová. 

Jeho láskami sú futbal a varenie

Medzi najznámejších ľudí vo Veľkom Orvišti určite patrí 60-ročný Bohuš Herceg. Angažoval sa hlavne vo futbale a v miestnej politike. Dva roky bol aj šéfom futbalového klubu, neskôr bol vedúcim družstva dorastu.

„Investícia do mladých futbalistov sa nám oplatila, pretože dnes hráči tohto družstva tvoria základ úspešného mužstva dospelých, ktoré vedie oblastnú sú-
ťaž,“ hovorí Bohuš. Ten sa angažoval i ako poslanec obecného zastupiteľstva a aj jeho zásluhou sa odohrali v obci už tri ročníky Vianočného mariášového turnaja. „S týmto nápadom prišiel bývalý starosta Bašoviec Vladimír Tomašík. Ja síce mariáš nehrávam, no zháňam ceny pre najlepších a varím guláš,“ priznal sa B. Herceg. V súvislosti s gulášom však treba na neho prezradiť, že hoci si zarába na živobytie ako revízny technik, jeho ďalšou veľkou záľubou je varenie. „Aj doma varím iba ja. Okrem bežnej stravy nemám problém urobiť ani bryndzové halušky, lokše či niečo z kysnutého cesta. S haluškami som začal pred vyše desiatimi rokmi v Trebaticiach, no najčastejšie ich robím pre našich občanov. Nerobím to však na ‘kšeft‘, pretože všetky utŕžené peniaze venujem na podporu futbalu v obci,“ priznal sa nám vychýrený kuchár, ktorý bude najbližšie variť guláš na Štefanskom turnaji v minifutbale.