OSTROV: Obec, čo sa „kúpe“ v zeleni

Ostrov v číslach:
■ 1174 – počet obyvateľov
■ 802 ha – rozloha chotára
■ 1113 – prvá písomná zmienka
■ 1349 – súčasný názov obce
Z histórie obce
Územie dnešnej obce bolo osídlené pravekými roľníkmi už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia početné archeologické nálezy úlomkov črepov a kamennej industrie. Ďalšie objavy pochádzali z doby bronzovej, železnej i mladšej doby rímskej. Prvýkrát sa písomne spomína v Zoborskej listine z roku 1113 pod názvom Stro. Súčasný názov Ostrov sa používa od roku 1349. Po osmanskom vpáde okolo roku 1600 obec niekoľkokrát zničili turecké ohne a nájazdy. Z obdobia na prelome 16. a 17. storočia pochádza 127 zlatých a strieborných mincí, ktoré sa našli v roku 1934 pri výkopoch neďaleko kostola. Obyvateľstvo Ostrova sa v minulosti venovalo prevažne poľnohospodárstvu a sčasti vinohradníctvu. Na potoku Dudváh, ktorý preteká obcou, stál aj miestny mlyn. Z nedávnej histórie stojí za zmienku, že k obci sa v roku 1974 pripojilo susedné Malé Orvište a v osemdesiatych rokoch aj Veľké Orvište a Bašovce. Po revolúcii sa dve posledne menované dediny opäť osamostatnili.
Obecné symboly
Erb obce symbolizuje Ostrov a aj miestnu časť Malé Orvište. Na erbe je v modrom štíte na ľavom kolene kľačiaci vpravootočený kráľ v striebornom brnení, so zlatou korunou na hlave, za pásom so zlatým mečom, vpravo striebroodetá zlatým prstencom nimbovaná Panna Mária, pred sebou s Ježiškom rovnakých tinktúr.
Na písomnostiach sa zachovali dva varianty odtlačkov pečatí. Na listine z roku 1678 sa nachádza odtlačok pečate s priemerom 30 mm s nápisom SIGILLVM.PAGI. OSTROWI.ENSIS. V pečatnom poli je stojaca postava sv. Štefana kráľa s berlou v ruke, sprava písmeno S, zľava RH (Stephanus Rex Hungariae). Na pečati z roku 1812 je nápis SIGILUM.COM.OSTROVIAE. 18/12. V pečatnom poli je zobrazený sv. Imrich kľačiaci, pred ním Panna Mária s dieťaťom na rukách, hore sú dvaja anjelici, dole písmená S E (Sanctus Emericus).
Oplatí sa vidieť
V strede obce stojí rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Imrichovi. Pôvodne barokový kostol bol v roku 1804 klasicisticky prestavaný. Neďaleko stojí socha sv. Terezky, na stĺpe s reliéfom sv. Veroniky od piešťanského kamenosochára Václava Rymplera z 30. rokov minulého storočia. Kamenná socha Immaculaty z druhej polovice 18. storočia je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok a jej autorom je Rudolf Fugert. Na cintoríne stojí kaplnka Panny Márie a v strede Malého Orvišťa murovaná kaplnka bez datovania. Medzi ďalšie solitéry patria aj socha sv. Márie pod krížom pri kostole, Socha Božieho milosrdenstva na rázcestí smerom na Krakovany, kríž so soškou Krista vo výklenku – vpravo od cesty na cintorín, hlavný cintorínsky kríž so sochou Márie pod krížom v Ostrove a rovnaký v Malom Orvišti. Pamätník obetiam I. svetovej vojny s mramorovou tabuľou, na ktorej je 44 mien obetí, sa nachádza pri kostole.
Ostrov dnes
Starostkou Ostrova je prvé volebné obdobie Dana Borovská. Obec je plne odkanalizovaná, má zavedený plyn, iba v niektorých menších uličkách chýbajú rozvody vody. „Podali sme projekt na envirofond, ale zatiaľ sme neboli úspešní. Pokúsime sa o to opäť," hovorí starostka obce. Verejný vodovod je nutné dokončiť aj pre bytovky, ktoré obec postaví po prvýkrát v časti Malé Orvište. V dvoch budovách by malo získať obecné byty po desať rodín. Vrásky na čele robí starostke stav chodníkov a miestnych komunikácií a odvedenie dažďových vôd: „Musíme situáciu v najbližšej dobe riešiť, no chýbajú nám financie." Svoje najlepšie roky majú za sebou aj obecné budovy. „Zatekajú nám strechy, dožívajú rozvody vody, odpadu, elektriny," vysvetľuje starostka. V súčasnosti za pomoci peňazí z únie prerába obec objekt bývalej materskej školy na kultúrno-spoločenské centrum. „Získali sme približne štyristotisíc eur na jeho vybudovanie," dopĺňa D. Borovská. Po škôlke prídu na rad aj ďalšie obecné budovy.
Ostrovčania však môžu byť hrdí na množstvo zelene v obci – stromy, upravené trávniky a skalky sa nachádzajú nielen v predzáhradkách, ale aj pri kostole či soche sv. Terezky, kde na úpravu okolia obec získala časť peňazí od nadácie Ekopolis. S podporou eurofondov bola v roku 2007 vypracovaná projektová dokumentácia na revitalizáciu miestneho potoka Dudváh. Z vlastného rozpočtu vybudovala obec chodník s osvetlením na Hlavnej ulici a chodník s oddychovou zónou spájajúci Hlavnú a Športovú ulicu.
Spoločenské vyžitie
Okrem tradičných podujatí ako Deň matiek, posedenie s dôchodcami v spolupráci so Združením rodičov pri MŠ a ZŠ organizuje obec oslavy MDD, Ostrovské hody, vianočné trhy či rodičovský ples. Tento rok po prvýkrát privítali leto na podujatí Ostrovské letné dni. Deťom sa venujú i miestni futbalisti TJ Slovan Ostrov. Hoci nedávno vypadli z oblastných majstrovstiev, aktívne trénujú prípravku, žiakov i dorastencov. Poľovnícke združenie Blacina má 15 členov a každoročne organizuje poľovnícky ples. V roku 2007 vzniklo občianske združenie Ostrovček, ktoré sa zaoberá prácou s deťmi a mládežou. Šéfuje mu Lukáš Pavlech: „Založili sme ho, aby sme zastrešili spevácky zbor, ktorý funguje pri kostole." Okrem spevákov sa združenie stará aj o tanečníkov v krúžku moderného tanca v miestnej škole a v spolupráci s farským úradom organizuje letné tábory.

Za prácou chodila do Rakús.

Najstaršou obyvateľkou obce je 92-ročná Štefánia Leždíková. Narodila sa v Ravensburgu v Rakúsku, kde v tom čase jej matka robila gazdinú. Čulá starenka, ktorá pochádza z ôsmich detí, spomína, ako už vtedy cestovali za prácou do zahraničia: „Rodičia pochádzali z Ostrova a chodili sme do Rakús robiť na role. Moja mama Mária Buchlová bola veľmi pekná, šikovná gazdiná, tak ju gazda hneď bral do kuchyne, aj keď mala deti." Statkár bol vraj s jej prácou veľmi spokojný a zamestnal aj Štefániu so súrodencami, len čo dorástli. Najstaršia Ostrovčanka tak celý život pracovala na poliach – po znárodnení na družstevných. Po mame zdedila zručnosť vo varení a pečení – jej chýrne zázvorníky si objednávala celá dedina. Piekla aj torty na svadby, ba pridala aj pesničku k odobierkam. Štefánia Leždíková viedla aktívny život, bola na čele miestnej organizácie zväzu žien, avšak pod jej hlavičkou organizovala i cirkevné púte: „Raz do roka sme chodievali do Šaštína." Na dôchodku sedela na družstevnej vrátnici a starala sa o študentov na prázdninovej praxi.

ZAUJÍMAVOSTI
■ K významným rodákom patrí kňaz Juraj Madunický (* 1796, + 1827), ktorý pôsobil v Devíne, Lúčnici nad Žitavou, Horných Otrokovciach a v Jacovciach. Patril k členom Slovenského učeného tovarišstva, organizácii, ktorá povzbudzovala národné sebavedomie.
■ Pre občanov je prístupná verejná knižnica, ktorá obsahuje skoro štyritisíc titulov.
■ Poľnohospodárske družstvo Pokrok Ostrov za socializmu zbieralo ocenenia najmä za chov ošípaných a hovädzieho dobytka, kde sa im prísnou disciplínou podarilo dosiahnuť vysokú úžitkovosť. Úspešní boli však i vo vývoji poľnohospodárskych strojov. Hovorili im vtedy slovenské Slušovice, po vzore priekopníkov z tejto moravskej obce. Podľa predsedu Juraja Schuchmana revolučným vynálezom z dielne ich vývojárov bol multityler – stroj na prípravu ťažkých pôd pre oziminy. V roku 1986 v areáli družstva vyrástol aj závod na výrobu a spracovanie osív. V súčasnosti patrí osivárstvo k ich kľúčovej činnosti a prakticky celú produkciu vyvážajú do Nemecka. „Vďaka tomu dosahujeme zisk – na rozdiel od mnohých poľnohospodárskych podnikov," hovorí J. Schuchmann. Peniaze ostrovskí družstevníci investujú do rozvoja, ale lákajú ich tiež nové výzvy. „Plánujeme výstavbu bioplynovej stanice na výrobu elektriny," prezradil predseda družstva. Zostali verní aj klasickej rastlinnej výrobe a na poliach pestujú okrem pšenice, jačmeňa, kukurice i repku olejnú, slnečnicu či horčicu.