Zaujímavosti z päťdesiatročnej histórie hate Drahovce-Madunice
PIEŠŤANY – Za päťdesiat rokov prevádzky vodného diela Drahovce–Madunice vodohospodári zažili množstvo neobvyklých situácií. Napríklad vtedy, keď sa počas veľkých vôd na Váhu odtrhla loď s reštauráciou Delfín alebo ako na odstraňovanie vodného rastlinstva nasadili vtedajší správcovia toku ryby, ktoré postupne „spásli“ a úplne zlikvidovali niektoré druhy flóry vo Váhu.
Veľká voda odtrhla loď Delfín aj bager
Záplavy v roku 1981 spôsobili, že sa 12. marca asi o štvrť na štyri popoludní odtrhla z kotvišťa reštaurácia na vode – Delfín, ktorá bola umiestnená na ľavom brehu Váhu nad Kolonádovým mostom. Zachytila sa však na krajnom pilieri Krajinského mosta pri Dolnej hati. Keďže hrozilo nebezpečenstvo jej odplavenia smerom na hať, a tiež poškodenie hradiacich konštrukcií hate, potápači reštauráciu postupne vytiahli na ľavý breh pomocou „vyprosťovacieho“ tanku. „Pamätníci si na túto situáciu určite spomínajú. V tej dobe bol na Váhu prietok až 1660 m3 za sekundu a bol vyhlásený druhý povodňový stupeň,“ hovorí riaditeľ Správy povodia stredného Váhu II Slovenského vodohospodárskeho podniku, Odštepný závod Piešťany, Milan Koščál.
S veľkou vodou súvisí aj množstvo nečistôt – kríkov, pňov či kmeňov stromov, ktoré sa zachytávajú na rôznych miestach rieky. Okrem čistenia toku mechanickým spôsobom, a to odstraňovaním pomocou univerzálneho hydraulického ramena upevneného na pontóne, sa najúčinnejším z hľadiska prevádzky ukázalo uvoľňovanie natlačených nečistôt spätnou vlnou, vytvorenou uzavretím rýchlouzáverov na vodnej elektrárni Madunice. Tie sa následne preplavili cez krajné polia hate Drahovce do koryta Váhu.
Hrozilo, že sa pretrhne hrádza
Plné ruky práce mali vodohospodári najmä počas povodní v roku 1997. Ľudia sa vtedy obávali, že tlak vody pretrhne hrádzu v Hornej Strede. Aby znížili vodu v koryte starého Váhu a odľahčili Hornú Stredu, museli púšťať vodu aj cez obtokové rameno Váhu. „Popod odpadový kanál a elektráreň v Hornej Strede presakovala voda a dochádzalo k zosuvom ľavostranného svahu. Hrozilo, že zosuv zasiahne aj samotné teleso hrádze. Rozdiel vo výške hladín medzi odpadovým kanálom a korytom Váhu bol až 9,5 metra. Vtedy mohlo dôjsť aj k prelomeniu – deštrukcii hrádze. Preto sme spolupracovali aj s vojakmi a zasahovali tiež požiarnici na člnoch,“ spomína si na povodňovú situáciu M. Koščál.
Povodne v minulosti preverili aj psychiku ľudí, napríklad pri odtrhnutí bagru pri Kolonádovom moste. Pracovníci počas veľkej vody nestihli stiahnuť toto zariadenie do prístavu a naplaveniny, ktoré spolu s mohutným prietokom tlačili na laná, odtrhli ukotvený bager z miesta. „Museli sme zasahovať v noci. Viete, okolo vás hučí voda, je tma, a to sa podpísalo na nálade niektorých pracovníkov. Samozrejme, v takejto situácii nemôžete pustiť rozladených ľudí do zásahu,“ vysvetľuje riaditeľ. Vodohospodári vyťahovali odtrhnutý bager približne od desiatej večer do druhej hodiny v noci. Pokiaľ by sa stroj dostal až ku Kolonádovému mostu, mohlo dôjsť k poškodeniu mostnej konštrukcie.
Namiesto kosačky použili ryby
Pracovníkom povodia robilo často vrásky na čele aj množstvo vodného rastlinstva v obtokovom ramene. Na jeho odstraňovanie preto v roku 1978 nasadili do vody amura bieleho a tolstolobika. Tieto ryby však úplne zlikvidovali aj ďalšie druhy vodnej flóry, a tak ju ochrancovia prírody museli nanovo vysadiť.
Bylinožravé ryby v minulosti takmer úplne nahradili mechanické odstraňovanie vodného porastu. Kosilo sa síce dva až trikrát do roka pomocou vodnej kosačky alebo ručným vyťahovaním porastu na breh, no najviac „spásli“ práve nasadené ryby. V ďalších rokoch ryby použili ako prirodzené likvidátory prerastenej vodnej zelene aj na Sĺňave. Rastliny vtedy zaberali približne 50 ha zo 430 ha plochy nádrže. Okrem vodnej flóry sa tým však zničili i niektoré pobrežné miesta na výter a množenie ďalších rýb – najmä kaprov.
