Krakovany: Obec s folklórom v srdci

Krakovany v číslach
■ 1386 – počet obyvateľov
■ 985 ha – rozloha chotára
■ r. 1113 – prvá písomná zmienka
■ r. 1943 – súčasný názov
Prierez históriou
Územie Krakovian a Stráží bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Nálezy úžitkovej keramiky sa zachovali z doby bronzovej a železnej. V obci Stráže, dnešnej časti Krakovian, sa našli aj kosti mamuta. Odtiaľto pochádzajú i najvzácnejšie nálezy z mladšej doby rímskej. Ide o známy strážsky poklad – kniežacie hroby s obsahom strieborných a zlatých rímskych importov.
Obec Krakovany sa prvýkrát spomína v listine Zoborského opátstva pod názvom Craco z roku 1113. Stráže, ktoré boli vedené ako hraničný bod zoborských majetkov, sú v tomto čase spomínané ako „Villa Spectaculi", čiže strážna dedina. Krakovany boli známe aj tým, že sa tu varilo pivo, pálila pálenka, pestoval chmeľ, ale i tabak. Existujú dokonca záznamy o činnosti miestneho tabakového mlynu. V obci sa oddávna nacvičovali ochotnícke divadlá, rozširovala sa spolková činnosť. Pretrváva tu tiež výroba čipiek technikou paličkovania a známe výšivkár-stvo. V 19. a 20. storočí vznikali ochotnícke divadelné súbory, folklórne skupiny a dychové hudby.
Obecné symboly
Fakt, že Krakovany a Stráže tvoria jednu obec, sa premietol aj do dvoch obecných erbov. Najstaršia známa pečať obce sa zachovala na písomnosti z roku 1678. Na nej je zobrazený sv. Mikuláš. V kruhopise je nadpis: SIGILVM . PAGI . KRAKOVAN . NICO . O. P. N. (Pečať Obce Krakovany sv. Mikuláš oroduj za nás). Pečať obce Stráže pochádza z roku 1641, je na nej uvedený slovenský nápis BEDSAD . DEDINSKA . SDRASA a zobrazený dvojvežový kostol (zasvätený sv. Gálovi), polmesiac a osemcípa hviezda.
Erb obce tvorí červený štít s modrým trojvrším. Je na ňom zobrazený zlatý medveď, ktorý nesie na pleci strieborný peň. V hlave štítu sú tri strieborné mešce previazané zlatými šnúrkami.
Oplatí sa vidieť
V Krakovanoch sa nachádza niekoľko zaujímavých historických pamiatok. Medzi ne patrí gotický Kostol sv. Gála so starorímskym opevnením a historickým cintorínom v časti Stráže. Nájdete tu aj barokovo-klasicistický farský Kostol sv. Mikuláša či Kaplnku Krvi Pána Ježiša Krista za družstevným vinohradom smerom na Vrbové. V obci je šesť historických prícestných krížov a súsoší: Mariánsky stĺp, Stĺp Panny Márie s dieťaťom, Stĺp sv. Trojice, Socha sv. Jána Nepomuckého, Socha sv. Floriána a Súsošie sv. Rodiny. Na území obce sú aj národné kultúrne pamiatky – vodný mlyn a kúria (dnes Hotel Chateau Krakovany).
Krakovany dnes
V roku 2005 obec vypracovala program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Prioritami, ktoré vychádzajú z tohto projektu, sú – okrem iného – podpora priemyselných parkov a tiež podpora individuálnej bytovej výstavby.
V Krakovanoch pribudlo minulý rok napríklad detské ihrisko. „Z dotácií Úradu vlády SR a z vlastných prostriedkov obce sme vybudovali viacúčelové ihrisko s umelou trávou a rozmermi 60×30 metrov, ktoré futbalisti z Krakovian a okolitých obcí využívali aj počas zimných mesiacov. Pribudli tam aj svetlá. Je to prvá časť rekonštrukcie štadióna. Následne by sme chceli postaviť nové kabíny a tribúnu," hovorí starosta obce Vladimír Mihálik.
Obec dostala tiež peniaze na rekonštrukciu zariadenia opatrovateľskej služby. Postupne vymenili strechu a nasledovať by mali okná. K najaktuálnejším zmenám v obci patrí výmena okien na kultúrnom dome. Pokračovať by mali so zateplením a obnovou strechy. Ďalej vynovili základnú školu, v ktorej pribudla nová výpočtová technika a v dvoch učebniach tiež dve interaktívne tabule.
Najväčší problém, ktorý v súčasnosti trápi obyvateľov, je chýbajúca splašková kanalizácia. Časť rozvodov Krakovany už financovali z vlastných zdrojov. Obec sa však chce uchádzať o finančné prostriedky, a to vo výške dva milióny eur, z projektu Trnavskej vodárenskej spoločnosti. Z programu rozvoja vidieka získali 388-tisíc eur na vybudovanie miestnej komunikácie na Veternej ulici. Predtým tu však položili aj kanalizáciu.
Obec je od roku 2007 členom spoločenstva Mikroregión nad Holeškou. V súčasnosti sa zúčastnené obce zaoberajú myšlienkou vybudovania zberných dvorov v regióne. „Sme členmi Podmalokarpatského partnerstva. Pokiaľ v budúcnosti zaregistrujeme miestnu akčnú skupinu, budeme môcť prostredníctvom tohto zoskupenia čerpať prostriedky na rozvoj obce," dopĺňa V. Mihálik.
Spoločenské vyžitie
Krakovany sú známe vďaka láske k folklóru, spevu, tradičným a ľudovým tancom a zábavám. Už v roku 1854 tu základy dychovej hudby položil miestny organista Alojz Říha. V roku 1951 pod vedením Anny Horanskej začal fungovať folklórny súbor Oráč, ktorý sa neskôr zmenil na Krakovanku. V obci v súčasnosti funguje aj súbor Lusk a folklórny súbor Krakovienka a detský súbor Krakovanček. Pri rôznych príležitostiach svoje príbehy mnohým rozpráva aj ľudová rozprávačka Ozefa Omáčkech z Krakován.
K najvýznamnejším podujatiam, ktoré obec organizuje, patrí Župný festival kultúry. Udomácnili sa tu aj podujatia ako tradičná dedinská svadba, mládežnícky či katarínsky ples, vianočné a veľkonočné trhy, detský karneval, ale aj známa burza starožitností. V obci sa nachádza i súkromné etnografické múzeum Za krakovskú bránu. Tradíciu má aj futbal, ktorý sa v obci hrá vo viacerých vekových kategóriách – mužstvo A, dorast a žiaci.
ZAUJÍMAVOSTI
■ Krakovany majú bohatú históriu v oblasti kultúry a folklóru. V minulosti túto obec navštívilo množstvo slovenských a zahraničných umelcov. So svojím programom tu vystúpil napríklad ľudový rozprávač a zabávač Strýco Marcin. V roku 1982 tu hrala aj skupina Elán. Práve fotografia z Krakovian sa dostala na obal LP Kamikadze lover. Do obce zavítali aj speváci Darinka Rolincová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová či Dušan Grúň. Nedávno tu vystupovala aj česká interpretka Heidi Janků.
■ V roku 1984 obec navštívili pracovníci Československej a Bulharskej televízie. Privítali ich deti zo základnej školy krátkym folklórnym programom. V tom istom roku Československá televízia v obci natáčala zábavný program Vtipnejší vyhráva s Michaelou Linkovou a kapelou Novum. Nahrávania sa zúčastnil aj miestny folklórny súbor Krakovanček.
■ O svojej tvorbe pre deti a mládež hovorila pri návšteve obce v roku 1980 slovenská spisovateľka Elena Čepčeková.
■ Koncom 70. rokov si pozrel Krakovany počas zdvorilostnej návštevy generálny konzul Poľskej republiky.
■ V roku 1981 prišla do miestnej základnej školy skupina Vietnamcov, ktorí pracovali v piešťanskej Tesle. So školákmi sa rozprávali o živote na Slovensku a ich kultúre.
■ Obec sa dlhé roky zúčastňovala na športovej akcii regiónu – Považský maratón.