Milan Vančo, fanúšik miniaturizovaného umenia

  • Nezaradené
  • 21. januára 2009, 11:34
  • Autor:Simona Ďurdíková
Martin Cifra

Známky sa mu stali srdcovou záležitosťou keď mal 10 rokov. Dnes má 65 a stále je tomuto koníčku verný. „Keď sa pustím do prezerania známok, strávim nad nimi aj celý deň, len keby tie oči poslúchali…,“ rozpráva o svojej vášni.

Milan Vančo, fanúšik miniaturizovaného umenia Aj keď mi fotoaparát odopieral poslušnosť a nechcel zaostriť na tú správnu vzdialenosť, človek, ktorého vám predstavím, si na svoje zberateľské kúsky zaostruje okuliarmi i lupou so svietivými diódami. Do klenotnice svojich ulovených kúskov mi dovolil nazrieť zanietený zberateľ starých vecí, predseda Klubu filatelistov v Piešťanoch, numizmatik i filokartista z Piešťan – Milan Vančo. Známky sa mu stali srdcovou záležitosťou keď mal 10 rokov.


Dnes má 65 a stále je tomuto koníčku verný. „Keď sa pustím do prezerania známok, strávim nad nimi aj celý deň, len keby tie oči poslúchali…," rozpráva o svojej vášni. Neviedla ho k nej žiadna rodinná tradícia. Obľúbil si zemepis a históriu, a keď v škole zbieral výborné z týchto predmetov, pridružilo sa k tomu aj zbieranie iných známok – poštových.

Cenné sú v sériách a bez pečiatok


Časy, keď začal so zbieraním známok, mu veľký výber neposkytovali. Nedali sa kúpiť, ale získavali sa darom alebo sa odliepali či vystrihovali z listov z Ameriky či iných kútov sveta. Cenné však neboli. Na otázku, koľko známok vlastní, odpovedá Milan Vančo neurčito: „To nie je zaujímavé číslo, počítajú sa skôr série známok či celé albumy." Tých má asi dva tucty. Výber známok rôznych veľkostí, tvarov a motívov nie je chudobný: flóra, fauna, národné parky, krajiny, mestá, lode, lietadlá, portréty štátnikov i známky s umeleckými maľbami, novinové známky, trojuholníkové, so zúbkami alebo bez… pyšne listuje v albumoch.
Väčšinu známok si kúpil alebo dostal. „Známky bez pečiatok sú drahšie, ale neplatí to vždy, napríklad niektoré orazené švajčiarske majú väčšiu hodnotu ako čisté," hovorí a dodáva, že niektorí filatelisti si v snahe zvýšiť cenu svojej známky, vyrábali aj falošné pečiatky. Z regála na stôl postupne putujú albumy a M. Vančo ukazuje cudzokrajné exempláre tak, že neviem, kam skôr pozerať: „Tu sú japonské, kórejské, Izrael, Austrália. .. takmer každému filatelistovi chýbajú tie najdrahšie kusy a zbierka potom nie je kompletná."
Rozhodujúce sú pritom hlavne financie. Známky, ktoré ste si mohli kúpiť v 80. rokoch v novinovom stánku za pár korún, neboli také kvalitné. Takmer všetky známky strácajú svoju hodnotu a filatelisti tak na nich prerobia: „Pred 30 rokmi stála 50-jenová známka z Japonska 30 korún, a to bolo veľa alebo pamätná československá známka z roku 1937 dnes stojí iba 50 Sk."

Známky boli kedysi krajšie


Medzi nadšenými piešťanskými filatelistami, ktorí sa stretávajú v priestoroch Spoločenského centra, je obľúbené tzv. kolovanie známok. Prebytky jednotlivých kusov si navzájom ponúkajú na predaj alebo na výmenu podľa dohody. Známky alebo série známok sa oceňujú aj podľa katalógov, kde nájdete ich presný popis. Prevyšujúce známky posiela Klub filatelistov aj na katolícke misie do Viedne, odkiaľ putujú do celého sveta.


Filatelisti organizujú nielen výstavy známok, ale aj mincí, pohľadníc alebo výstavy detských kresieb poštových známok. Milan Vančo vlastní album so slovenskými známkami datovanými od jej vzniku v roku 1993 i eurové známky, z ktorých prvá vyšla 1.1. 2009. „Kedysi vychádzali krajšie známky, teraz už také pekné nie sú." Známky zo zbierky 1. slovenského štátu má najradšej, pretože mu z nich až tak veľa nechýba.
Sú tu aj „doručné" známky v tvare trojuholníka a „doplatné" známky, za ktoré musel doplatiť prijímateľ pri preberaní listu. Album československých známok obsahuje aj návrhy známok do tlače, ktoré nikdy vydané neboli, i známky s OT-predtlačou (tzv. obchodní tiskopis) s nižšou nominálnou hodnotou, ktoré sa využívali na obchodné tlačivá. Album ukrýva aj známky na dobytčí pas, ktoré platili ako daň za prepravu dobytka, ale neboli vydaním vtedajšej pošty.

Zbiera aj listy, pohľadnice a mince


V zbierke Milana Vanču sú aj vzácne staré listy zo 40. rokov 19. storočia, rakúsko-uhorské doporučené lístky alebo cenzurované úradné listy. „Tieto listy sú cennejšie ako známky," loví medzi starými dokumentmi. Vlastní list z roku 1866 adresovaný doktorovi Schererovi, označený značkou „ex offo" (úradný list), za ktorý sa nemuselo platiť. Na ďalšom liste, kde svieti jedna z najstarších nemeckých pečiatok z Piešťan, približne z roku 1860, je názov „Pistian", v neskorších Schererových doporučených listoch je už napísané „Peštien".
S rovnakým nadšením milovníka histórie si Milan Vančo odkladá do zbierok aj farebné a čiernobiele pohľadnice a fotky z Piešťan a Moravian, ktoré kúpil alebo dostal. Spoznávala som na nich kúpeľné domy, ulice s drevenými vozmi a kočmi, práčky na Váhu i autá jazdiace po prašných cestách. Niektoré kúsky získal naozaj kuriózne, napríklad, keď našiel na ulici pohodený balík zabalený v plagáte a vysvitlo, že roztrhnutý plagát so Štefánikovou podobizňou má cennú hodnotu.
Jednotlivé kusy poslal na rekonštrukciu do Bratislavy, kde zistili, že ide o vzácnu pozvánku pri príležitosti otvorenia Štefánikovej mohyly v Brezovej pod Bradlom z roku 1928. Dnes sa plagát nachádza vo Vile dr. Lisku. M. Vančo je aj nadšeným numizmatikom, majiteľom všetkých ročníkov slovenských mincí i kompletnej sady „rozlúčky s korunou". Medzi cinkajúcimi mincí rôznych druhov kovov a veľkostí sa vykotúľal aj rakúsko-uhorský spolkový toliar z roku 1857. Mince, uskladnené v obale z PVC strácajú svoj lesk, ale dajú sa jednoducho vyčistiť sódou bikarbónou.
Zberateľ si obľúbil známky aj napriek tomu, že na pošte nikdy nepracoval. Mal však oveľa zaujímavejšie povolanie. Pred odchodom do dôchodku slúžil 10 rokov v kominárskej službe. „Nebola to ľahká práca, raz som musel stáť na komíne aj štyri hodiny, kým sa všetko dolu pripravilo," spomína na zážitky. O svojej praxi so štetinou zavesenou cez plece ma presvedčil aj veselou kolekciou kominárskych pohľadníc so symbolmi šťastia, priloženou kominárskou účtenkou z roku 1935 so sumu 7,50 Kčs a kalendárom s týmto veršíkom: „Šťastie nech vám neuteká, v živote sa dobre majte, ak stretnete kominára, na gombík si ruku dajte."

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 5. októbra. Tento deň je Medzinárodným dňom učiteľov. Meniny má Viera.
  • 04.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je štvrtok 6. októbra. Tento deň Dňom obetí Dukly. Meniny má Natália.
  • 05.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 6. októbra 2022
Meniny má Viera, zajtra Natália