Babačov tréner Václav Kacíř trénuje veslárov v Amerike

– Za hlavnú motiváciu pre ročný pobyt v USA môžem označiť snahu naučiť sa dokonale anglický jazyk. Nepredpokladal som, že ostanem dlhšie.

– V štáte Connecticut som trénoval veteránov a juniorov. Mojím prvým zamestnávateľom sa stal H. Winklevoss – otec dvojičiek známych ako tvorcov Facebooku. Mal som šťastie na prácu s nadanými juniormi aj veteránmi. Darilo sa im a vyhrávali preteky, čo zvýšilo môj kredit trénera. Keď jedna posádka vytvorila traťový rekord na najobsadzovanejších pretekoch na svete Head off the CHARLES a pár iných vyhralo majstrovstvá USA, dostal som ponuku pôsobiť ako tréner na Columbia University v New Yorku.

– Zverili mi tréningy ľahkých váh a opäť som mal šťastie, prišli výsledky. Jedna z posádok priniesla po ôsmich rokoch medailu z mužských univerzitných majstrovstiev. Tento úspech mi otvoril ďalšie dvere – možnosť trénovať posádku americkej reprezentácie do 23 rokov. Na majstrovstvách sveta sme stratili zlatú medailu len o tri stotiny sekundy… Parádny úspech a prvá „párová“ medaila pre USA z MS v tejto vekovej kategórii.

– Bol to neuveriteľný zážitok a hlavne veľká pocta. Stále som pracoval v NYC na Columbia University a do reprezentačného centra v New Jersey dochádzal. Denne som najazdil asi 150 míľ (približne 240 kilometrov). Vynaloženú námahu korunoval úspech, keď dievčatá v roku 2007 získali titul majsteriek sveta.

► Tento výsledok vás presunul na druhú stranu Ameriky, do Kalifornie, kde ste začali trénovať na ďalšej špičkovej univerzite v Stanforde.

– V Stanforde som pracoval štyri veľmi úspešné a produktívne roky na poste druhého trénera. Podarilo sa nám prvýkrát pre univerzitu vyhrať majstrovstvá USA. Loď, ktorú som trénoval, získala majstrovský titul ešte raz.

► Po štyroch rokoch na Stanforde prišlo ďalšie sťahovanie, tentoraz do Los Angeles, kde pôsobíte až dodnes na Loyola Marymounth Univesity. Prečo táto zmena?

– Začal som trénovať jeden z najpomalších tímov v krajine. Končím štvrtú sezónu a z úplne spodnej priečky rebríčka sme sa vypracovali do vrchnej štvrtiny. Aktuálne sme v našej lige obsadili tretie miesto. Každá zmena znamená novú skúsenosť a na poslednom pôsobisku som sa najviac naučil. Za víťazstvami je omnoho viac práce, ak nemáte k dispozícii výrazné talenty a dokonalé zabezpečenie. Práca ma napĺňa.

► Máte za sebou účinkovanie na prestížnych univerzitách či pri reprezentačných družstvách USA. Z čoho okrem trénovania vaša práca pozostáva?

– Trénovať na univerzite je práca na plný úväzok. Musím byť pripravený na všetko – od slávnostných, drahých spoločenských stretnutí pri večeri s ľuďmi, ktorí podporia školu státisícami dolárov, až po opravovanie lodí či prasknutého potrubia v lodenici. V priemere pracujem asi 74 hodín týždenne. Bez tohto nasadenia nedokážem pomôcť mojim zverencom k ich výsledkom.

► Columbia Univerzity či Stanford patria k popredným svetovým univerzitám. Študenti a športovci tam zrejme majú podmienky, o ktorých sa nám na Slovensku ani nesníva.

– Študenti majú fantastické podmienky aj na športovanie. K dispozícii sú tréneri, terapeuti, lekári, materiálne zabezpečenie i lekárska starostlivosť na špičkovej úrovni. Každá univerzita zamestnáva ľudí, ktorí študentom pomôžu s rozvrhom a monitorujú ich progres v škole. Pri štúdiu pre športovcov platia tie isté podmienky ako pre ostatných študentov, profesori im neposkytnú žiadne úľavy. Jediná výhoda je azda len to, že sa môžu zaregistrovať na predmety pred ostatnými študentmi, čo im umožní zosúladiť štúdium s tréningovým rozvrhom.

Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 26, v predaji od 23. júna.