Torézov psík prežil víkend v byte, pozeral aj televíziu
Spravodajstvo
3. februára 2017, 13:51
Autor:vd
Potom, čo odviezli už nebohého bezdomovca Antona Bielka z Vrbového do Piešťan, aby sa mu pokúsili zachrániť život, ostal jeho verný pes Džuna v ruinách obhorenej stavby. Tú Bielka, nazývaný Toréz, spolu so psíkom obývali v najkrutejších mrazoch. Pes sa za živý svet nechcel pohnúť z miest, kde sa rozlúčil so svojím milovaným pánom. Tam ho začali kŕmiť vrbovskí školáci desiatou, aby nezomrel od hladu. Volali ho Dorka, nie Džuna, lebo vraj takto počuli oslovovať psíka. Napokon, na mene predsa nezáleží. Pes počúva na obe mená, keď sú povedané s láskou.
„Spočiatku ho kŕmila moja staršia dcérka aj s kamarátkou. To ony spustili záchrannú akciu ‚Dorka‘. Ale keď sa pán Bielka stále neobjavoval, nakúpili sme poživeň a každý deň sme ho chodili kŕmiť spolu s deťmi. Chceli sme si ho aj vziať, odmietal však opustiť pozemok, na ktorom bol zvyknutý žiť,“ povedala nám mladá Vrbovčanka. V januári sa mrazy vyšplhali na mínus sedemnásť stupňov. Pes stále vyčkával Toréza. Ten však bojoval o život na „áre“, napokon v piešťanskej nemocnici v utorok 17. januára skonal. Nastal u neho masívny rozvrat vnútorného prostredia po požití nemrznúcej zmesi.
Vrbovčania, ktorí sa dočasne starali o jeho Džunu alias Dorku, sa túto správu dozvedeli. Už im bolo jasné, že pes potrebuje okamžitú pomoc, lebo inak môže dopadnúť podobne ako jeho pán. Chceli ho nejakým spôsobom odviesť, no pes sa vždy vyvliekol z obojka a utiekol nazad. Na ruky sa tiež nedal vziať. Odchytiť ho dokázal až v piatok 20. januára pracovník piešťanského útulku, pretože Vrbovčania požiadali o spoluprácu odborníkov.
O prvých okamihoch nám porozprávala predsedníčka Regionálneho centra Sloboda zvierat, Ľubomíra Baleková: „Najskôr som komunikovala s jednou paňou z Vrbového, ktorá si fenku chcela vziať domov, ale psík nechcel opustiť starý dom, kde predtým žil. Šiel vždy len po určitú hranicu domu. Hneď od začiatku sme ponúkli pomoc, keď sme sa o fenke dozvedeli. V piatok ju bol kolega vziať, aby tam nebola v mrazoch a tiež hrozilo, že skončí… v hrnci. Prvý deň bola veľmi smutná, nechcela ani jesť, ale už na druhý deň pookriala, aj sa najedla, už sme ju aj vzali do areálu na vôdzke. Ľudia, čo jej chceli z Vrbového pomôcť, ju boli pozrieť, veľmi sa im tešila. Ešte čakáme, ako sa bude ďalej správať, ale myslím si, že je to na dobrej ceste a zvykne si, i keď žila pod holým nebom celé roky a bola zvyknutá na túlavý život. Treba povedať, že ten pán sa o ňu veľmi dobre staral, hladom určite netrpela, dal by jej všetko, mal ju veľmi rád.“ Psa nebohého bezdomovca Toréza odchytil až pracovník útulku. V piešťanskom útulku sa o Dorotku alias Džunu postarali. Odčervili, odblšili, začipovali a vakcinovali ju. Čaká ju ešte kastrácia. Potvrdzuje to i Ľ. Baleková, ktorá o štyri dni nato, 24. januára, skonštatovala: „Zvyká si, prvý deň nechcela jesť a bola smutná i v strese, nevedela, čo sa deje a kde sa vlastne ocitla, ale na druhý už jedla normálne. Brali sem ju na vôdzke do areálu, pekne išla a tešila sa. Boli ju pozrieť aj Vrbovčania, ktorí si ju pôvodne chceli adoptovať, ale vtedy nechcela s nimi ísť z pozemku. Ešte je to krátky čas, ale myslím si, že je na dobrej ceste. Možno neskôr bude vhodná skôr aj do bytu, lebo je to mix bígla, a to sú známi utekáči. A keď žila roky pod holým nebom, je zvyknutá na túlavý život. Možno si ju nakoniec vezme aj tá rodina. Povahou je veľmi priateľská a milá ku všetkým, kto sa jej prihovorí. Záujemcov zatiaľ nemáme, všetok humbug okolo nej ustal.“
Rodina, ktorá si psa obľúbila a túžila mu pomôcť už v začiatku jeho strádania a hladovania, si Dorku skúšobne vzala z útulku na predĺžený víkend. Psík sa radoval, keď ich zazrel. Putoval teda nazad do Vrbového – nie však na ulicu, ale do bytu.
Ako to prijal? „Už tri dni je u nás, ešte nie je zorientovaný, ale je veľmi milý, inteligentný, má vypestované stopercentné hygienické návyky. Vzhľadom na to, že bývame neďaleko od miesta, kde žil s pánom Bielkom, máme obavy, aby nám neutiekol. Preto sa pri venčení snažíme vyhýbať miestam, ktoré poznal. Venčili sme ho popri Váhu v Piešťanoch a potom na miestach, ktoré sú mu neznáme. S vedúcou útulku si každý deň telefonujeme, poskytla nám na venčenie dvojitú ochranu, takže chodíme von na vôdzke aj s popruhmi. Dorka je totiž taká šikovná, že trikrát sa otočí a už sa aj z obojka vyšmykne,“ povedala nám v nedeľu 29. januára jeho aktuálna opatrovníčka. Dorka miluje plyšáky. Aká je však pouličná zmes – Džuna v byte? „Je veľmi milá, živá, teší sa z každého člena rodiny, každého z nás odprevádza až k dverám, nechá sa hladkať, v kuse chodí a otravuje, aby sme ju pohládzali. Prekvapilo nás, že miluje plyšové hračky, roznáša si ich do každej izby. Len oči na nich nevydržia, každé vytrhne, neviem, prečo jej prekážajú,“ smiala sa Vrbovčanka.
Psík sa za tri dni v byte adaptoval, má svoje miesto na gauči, s domácimi sleduje televíziu. Ale občas zapiští, ako keby si spomenul na svojho pána. Džuna-Dorka je v dobrých a milujúcich rukách. Dostáva toľko lásky, koľko jej dával jej pôvodný majiteľ. S jej príchodom do rodiny prišla do bytu ešte väčšia radosť. Ale aj starosť. Ak to rodina zvládne, Dorka ostane zatiaľ u nich. Vo Vrbovom. Tam, kde je jej skutočný domov. No ako uviedla jej opatrovníčka, „psík zatiaľ u nás zostáva, je to milé stvorenie, ale uvidíme, ako sa to celé skončí. Keď je Dorka pustená na dvore, myslím si, že je najspokojnejšia. Ak by sa našiel niekto, čo ju chce prijať na dvor, to by bolo pre ňu najlepšie riešenie. V byte netrpí, ale vidím, ako by sa rada rozbehla do sveta. Ducha tuláka nezaprie. Je to pes, čo má v sebe mnoho lásky a obrovskú vďačnosť. Som rada, že som ho spoznala.“
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 4, ktoré je v predaji od 31. januára.
