Po miernej zime má diviačica aj dvanásť krásnych prasiat

Poľovník Ľ. Surovčík z Rakovíc zver zveľaďuje a vychováva

„Kedysi som choval doma stovky bažantov a ukázal, že to ide. Teraz mám voliéru plnú kanárikov, nesú vajíčka. Syn má vedľa posilňovňu, keď vtáčiky prelietajú, vzduchom lieta perie. Každú chvíľu treba vysávať, inak čistotu neudržíme,“ skonštatoval Ľ. Surovčík. Reč sa zvrtla na poľovačky. „Keď náš psík žil, ukážkovú poľovačku na bažanty zažila i manželka. Požiadal som ju, aby ho držala pevne, no len čo sa začalo strieľať, vybehol tak rýchle, až ju zhodil. Naozaj výnimočné, múdre, inteligentné, poslušné zviera. Prvé roky denne cvičil aj štyri hodiny, inak by z neho nič nebolo. Zareagoval i vtedy, keď manželka ponúkala hostí slovami nech sa páči, vezmite si korbáčik. Mysliac si, že táto veta patrí jemu, prišiel k tanieriku a slušne sa ponúkol,“ žartoval Ľ. Surovčík. Najviac za psíkom smútila dvanásťročná dcérka, s jeho smrťou sa dodnes nevyrovnala.

Bachyňa stráži svoje prasiatka

Šéf rakovických poľovníkov má rád poriadok a čistotu. O zver v lese sa stará s kolegami príkladne. Riadi sa heslom – len ten, čo dobre prikrmuje, môže mať pekné kusy zveriny. „Aj minule sme diviakom sypali plné vrecia kukurice. Ukazuje sa dobrá sezóna. Zima zveri neublížila. Pred týždňom som videl veľkú bachyňu s dvanástimi prasiatkami. Diviaky ale i ostatná zver – jelene, daniele, muflóny, srnce, bažanty či zajace sú v dobrej kondícii. Najviac im neuškodia mrazy či sychravé a škaredé počasie, ale fakt, že sa nemajú kde osušiť, vyhriať na slnku,“ skonštatoval poľovník.

Okraje polí pri lesoch v apríli často zbrázdené i rozryté diviakmi sú neklamným javom, že ich je v našich lesoch dostatok. Ako sa správať, keď nechtiac turista vojde do dráhy pochodujúcej rodinke s malými pásikavcami? „Netreba utekať. Pokiaľ bachyni nesiahnete na prasiatka, diviačica sa vám venovať nebude. Je plachá, ide preč. Problém môže nastať vtedy, keď niektoré z prasiatok zaostáva a medzi matku a potomka sa dostane človek. Prasiatko sa naľaká, kvíkne, spustí poplach. Ani vtedy netreba utekať, diviačica len naznačí útok. Treba si uvedomiť, že keď matka spozornie pri kvikote mláďaťa a to uteká preč, venuje sa viacej jemu ako ľudskému votrelcovi.“

Poľovníctvo je hlavne o chove

Dobrý poľovník nevystrelí na najkrajšiu trofej, ale na menej hodnotnú v slabšej kondícii, chorú. „Poľovníctvo je hlavne o chove a zveľaďovaní. Tým sa snažím docieliť kvalitnú trofej. Keď vyberám srnce alebo jelene, vyradím kusy najmenej vhodné na chov. Najkrajšie nechávam. I najkvalitnejšie kusy dôjdu k vrcholu a stanú sa z nich spiatočníci.“

Každá zver má rozpoznateľné vonkajšie znaky. „Poľovník vie, že pred ním sa z húštiny vynoril srnec či jeleň prvej, tretej alebo štvrtej vekovej triedy. Po jarnom sčítaní zveri sme stanovili koeficienty prírastku a vytvorený plán chovu a lovu poslali na schválenie na lesný úrad. Najhodnotnejšie trofeje majú jelene staršie ako osem rokov, srnec či daniel dozrieva podstatne skôr. Pekných a hodnotných kusov zveri je v našom revíri dostatok, to je dôkazom nielen vplyvu miernej zimy, ale najmä kvalitnej starostlivosti,“ dodal Ľ. Surovčík.

Oáza plná kvalitnej paše

V lese obklopí poľovníka úplne iný svet. Cíti akoby prechod z jednej dimenzie do inej. Tak to vníma aj šéf rakovických poľovníkov. „Nemusím zver vidieť, ale pocítim eufóriu a strasiem problémy i starosti. Už o nich nepremýšľam, sústredím sa len na prírodu. Správam sa inak ako v dedine či meste. Zmysly sa vycibria, odbúrajú zbytočnosti.“

Jar je v plnom prúde a každé zviera si ju užíva, najmä čo sa týka jedálnička. Zvieratá sa pasú, obžierajú mladé výhonky plné miazgy. Všade je plno vône. Les i chotár je teraz najzdravšia oáza plná kvalitnej paše. „V tomto čase sa už poľovníci môžu venovať ošetrovaniu drobnej zveri a čistia kŕmidlá, dezinfikujú proti parazitom a rôznym škodlivým hnilobným či plesňovým látkam.“

Pytliactvo je trestný čin

Je možné loviť aj v noci? „Potme sa loviť nedá a podľa zákona ani nemôže. Výnimkou je deň splnu a tri pred ním i po ňom. Ale ani v tých momentoch sa zver nedá prečítať ako cez deň. Poľovník musí zviera dostatočne charakterizovať pri streľbe za šera, za tmy alebo za splnu a mať silné presvedčenie, že jedinca päťkrát videl cez deň a chce ho uloviť. Osobne si na to netrúfam. Je dosť príležitostí, spôsobov, fínt, sme šikovnejší ako zver, ale v niektorých momentoch majú zmysly vyvinuté a uspôsobené lepšie ako my. Šance sú vyrovnané a je dosť spôsobov, ako sa dostať k zveri aj za svetla, rozpoznať ju a povedať – práve tento kus ulovím!“

V lesných revíroch je stále problém s pytliactvom. V rakovickom ho trošku eliminovali, keď sa z neho stal trestný čin. „Tí, čo sa tým živili alebo si vylepšovali jedálniček, už od pytliačenia upustili. Je jedno, či chytíte rybku, alebo zastrelíte zajaca či bažanta. Každý takýto čin je trestný s jednoznačnou spoločenskou stratou,“ dodal poľovník.

Desatoro poľovníka:

1. Buď vždy za každých okolností poľovníkom tak, ako zákon, predpisy a poľovnícke zvyky prikazujú, tak ako si v nich       poučený a vychovávaný.

2. K zveri sa chovaj šetrne, chovaj ju a chráň.

3. Upravuj stavy zveri, dravú zver zbytočne nestrieľaj, keďže je v značnej miere užitočná.

4. Pamätaj, že príroda nie je strelnica, strieľaj len na to, čo bezpečne rozoznáš.

5. Voči pytliakom, neprajníkom a škodcom prírody nebuď zhovievavý. Buď však opatrný.

6. Svoju poľovnícku česť neber na ľahkú váhu, tú si vždy všade chráň a bráň.

7. Hovor len našou krásnou poľovníckou vravou, pretože ona je neodmysliteľným odkazom našich poľovníckych             predkov.

8. Zachovávaj naše dobré poľovnícke zvyky a tradície. Je to nielen tvoje právo, ale aj povinnosť.

9. Psa svojho miluj nadovšetko, lebo ti je najlepším pomocníkom a verným priateľom.

10. Vždy a za všetkých okolností pri výkone práva poľovníctva nech ti je patrón svätý Hubert tvojím ochrancom.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 16, ktoré je v predaji od 19. apríla.