Lávku lásky opravilo dvadsať obcí
Brunovská lávka spája už viac ako štyridsať rokov obce ležiace po oboch stranách Váhu. Slúži peším, bicyklistom i motorkárom na prechod z katastra Brunoviec a Hornej Stredy cez rieku Váh na jej druhú stranu – k Lúke, Modrovke, Hrádku či Hôrke nad Váhom.
Lávka bola zdevastovaná, a preto nebezpečná. Mala strmé prístupové schody bez oporného zábradlia, ktoré ktosi odpílil a odvliekol. Takže hrozilo, že ľudia, ktorí tadiaľ prechádzajú, si môžu vážne ublížiť.
To všetko je už minulosťou. Obce na jednej i druhej strane Váhu sa spojili a lávku, cez ktorú denne prúdili desiatky cyklistov, opravili. Posledné rekonštrukčné práce vykonali v stredu 11. októbra. „V ten deň som s úžasom na krátku chvíľu napočítala desiatky cyklistov, ktorí tadiaľ prešli. Pre zaujímavosť uvediem, že kolaudačné rozhodnutie na Lávku pre peších cez Váh vydali 2. júla 1976. Občania ju však premenovali na Lávku lásky Brunovce. Ja ako prvá som zamkla na zábradlí môj zámok. Pridajte sa!“ vyzvala ostatných starostka Brunoviec Júlia Masárová.
Prečo sa lávke hovorí Lávka lásky? „Cez ňu si krátili cestu k svojim milým z jednej aj druhej strany Váhu nielen mládenci, ale i dievčatá, takže bolo bežné, že napríklad lúčanskí či modrovskí chalani chodievali na rande či diskotéku do Považian alebo Hornej Stredy či Brunoviec,“ zaspomínala si Viera Peťkovská, rodáčka z Modrovky.
Lávku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia objednalo Povodie Váhu po tom, čo občan Brunoviec František Ondrejka, pracujúci v Slovenskej plánovacej komisii, intervenoval za jej vznik na rôznych miestach, čo sa mu aj podarilo.
Lávku postavili stavbári z jednotného roľníckeho družstva Hybe, ktorí mali v tom čase prevádzku na takéto diela. Povodie Váhu však lávku do svojho majetku nechcelo prevziať. A hoci nesie prívlastok brunovská, nachádza sa v katastri Hornej Stredy.
Po štyroch rokoch používania sa stavba zrútila. Bolo ju treba opraviť. Robili to Piešťanci z PHS-ky, ktorí vraj okrem iného zvárali aj nosný pilier. Opravu opäť inicioval F. Ondrejka. Prešli roky a lávku denne používali desiatky ľudí.
Po nežnej revolúcii ju bolo treba opäť kompletne zrekonštruovať. Starostovia obcí Brunovce, Horná Streda, Považany, Potvorice, Lúka, Modrovka, Hrádok a Hôrka nad Váhom dali podobne, ako to bolo aj teraz, dokopy peniaze a ľudí. Starosta Brunoviec vybavil v Jablonke lacnejšie dubové drevo na dosky, v Kálnici im narezali fošne a vyhnité drevo vymenili. Starosta Lúky vtedy dokonca na tento účel kúpil aj elektrický agregát.
Na oprave lávky sa podieľali tieto obce: Lúka, Brunovce, Horná Streda, Potvorice, Považany, Pobedim, Častkovce, Čachtice, Očkov, Podolie, Banka, Hubina, Ducové, Moravany nad Váhom, Modrovka, Modrová, Hrádok, Hôrka nad Váhom, Nová Ves nad Váhom, Kočovce a primátorka Starej Turej Anna Halinárová.
