Radek Peca bol férový a rovný chlap, čo sľúbil, dodržal

R. Peca žil rýchlo, intenzívne a na plný plyn. Profesionálny letec, učiteľ lietania, dobrý kamarát, radca, milujúci manžel, otec či dedko. Rodina, kamaráti i kolegovia si ho zapamätajú ako veselého, bezprostredného, rovného chlapa, ktorý miloval život, dobré jedlá a hlavne – oblohu a lietanie. S plukovníkom R. Pecom, bývalým piešťanským veliteľom 3. leteckého školského pluku Milana Rastislava Štefánika, ale i vojenským atašé vo Washingtone či v Kodani sa v Piešťanoch rozlúčil i minister obrany Peter Gajdoš. V smútočnom sprievode nechýbal exprimátor Piešťan Remo Cicutto, piloti zo Slovenska i Čiech, ktorým prísny veliteľ Peca neodpustil žiaden prešľap vo vzduchu či na zemi. V tieni stromov neďaleko vojenskej stráže a hudobníkov v uniformách stál herec Andy Hryc. Bolo tam veľa Piešťancov i významných ľudí z celého Slovenska. Počúvali emotívne prejavy priateľov, medzi nimi aj veliteľa Vzdušných síl SR, generálmajora Miroslava Korbu.

Plukovník R. Peca stál pri zrode slovenského vojenského letectva. Absolvent Vysokej školy leteckej v Košiciach, ktorý sa narodil 3. februára 1955 v Brne, pôsobil ako jeden z hlavných vyjednávačov vo Washingtone pri vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Podpisom Washingtonskej zmluvy vyvrcholilo jeho pôsobenie vo funkcii vojenského pridelenca v USA. V Piešťanoch žil od roku 1988 až do svojej smrti.

R. Peca mal spolu s manželkou Janou, rodáčkou z Opavy, dve dcéry – Radanu a Barboru. „Môj otec bol veľmi milujúci, láskavý a zábavný človek. Muž plný života. Bude nám všetkým veľmi chýbať,“ povedala nám jeho staršia dcéra Radana. Tešil sa aj z dvoch vnukov – Romana a Tomáša. Spolu s ostatnou rodinou stáli jeho najmilší nad rakvou prikrytou slovenskou zástavou. Sledovali, ako čestná stráž za zvuku pietnej hudby vykonáva ceremóniu skladania vlajky. Ich kolegovia v slávnostných uniformách, so šabľou po boku, držali portrét plukovníka i jeho vyznamenania pripnuté na čiernom zamatovom vankúši. Ozvali sa salvy, nebo preťali stíhačky a nad hlavami sa strmhlav rútil Delfín…

To všetko z úcty a na pamiatku i česť plukovníka s veľkým srdcom! Nech mu je slovenská zem, ktorú miloval a ktorú z výšin strážil, ľahká ako oblaky, v ktorých nad ňou krúžil.

V Delfíne lietali spolu – slobodní ako vtáci

Na priateľa Radomila Pecu si pre Piešťanský týždeň zaspomínal jeho kamarát, pilot Jozef Vaško, s ktorým vzkriesil staré vyradené lietadlo L-29. Práve v ňom 61-ročný Radek prežil posledné chvíle v oblakoch:

„S Radkom Pecom som sa prvýkrát stretol v apríli 1990, keď som ako poslucháč 3. ročníka Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach nastúpil na letecký výcvik k 3. školskému pluku do Piešťanoch. Naše cesty sa opäť stretli v máji 2011, keď som ho oslovil a predstavil som mu môj zámer sprevádzkovať L-29 ako civilné lietadlo. Je reakcia bola okamžitá a intenzívne sa zapojil do procesu prípravy lietadla L-29. V roku 2011 sme si vyhliadli L-29 v Rusku. V rokoch 2012 až 2013 vykonali jeho kompletnú opravu vo firme Aerohooldus OU v estónskom Tallinne. Dňa 11. 10. 2013 sa uskutočnil zálet a 18. 2. 2014 sme L-29 preleteli na letisko Sliač. Od 20. 3. 2014 sme spustili prevádzku lietadla, ktorá nepretržite beží dodnes. Mali sme s Radkom ešte veľa spoločných plánov, ktoré sa týkali L-29 a ktoré sa nám už nikdy nepodarí zrealizovať.

Radek bol férový a rovný chlap, čo sľúbil, vždy dodržal. Vynikajúci pilot a učiteľ lietania, pre ktorého lietanie bolo poslaním. Počas svojej kariéry naučil lietať desiatky, možno stovky mladých chlapcov, z ktorých sa neskôr stali vojenskí piloti nielen v Československu, ale aj v zahraničí.

Od roku 2011 sme spolu zažili množstvo úsmevných príhod. Spomienok zostáva za tých päť rokov veľa a bude nám veľmi chýbať. Nebyť jeho, L-29 OM-SLK by nikdy nelietala.“