Každá socha má svoj príbeh, nie každá ho odhalí
Takmer trištvrte roka vás Piešťanský týždeň sprevádzal regiónom po nemých svedkoch doby. Okolo niektorých jazdíte dennodenne, iné sledujú dianie z polozabudnutých okrajoch ciest a popri ďalších už žiadne ani nevedú. Pod niektorými pamätníkmi sa evidentne podpísala amatérska ruka autora, časť sa zase dostala do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Našou ambíciou nebola kompletná „inventarizácia“. Len letmé nahliadnutie za oponu minulosti s tým, že hádam si občas všimnete niečo, čo míňate vo všednom nevšímaní. Každá socha má svoj príbeh, no nie každá ho bola ochotná odhaliť, hoci sme pátrali kade-tade po archívoch. V našom týždenníku sme uverejnili len zopár.
Pri tých ďalších príbehoch sa zase možno stretneme niekedy v budúcom čase…
Pôvodné miesto tejto sochy bolo v minulosti uprostred obce Drahovce. Jej existenciu uvádza ešte kanonická vizitácia v roku 1788, podľa nej ju dal postaviť František Vančo. Pomník Svätej Trojice renovovali v roku 1836 a druhej polovici 20. storočia ju preložili na Dedinskú ulicu. V roku 2001 ju opätovne obnovili a vysvätili.
Po pravej strane cesty pred vstupom do Šípkového v smere od Vrbového možno objaviť nie príliš nápadný kríž, pod ktorým je v zasklenej vitríne soška Panny Márie. Z vyrytého nápisu sa dá horko-ťažko vyčítať, že pomník uzrel svetlo sveta v roku 1943 na „česť a slávu Božiu“, no meno darcu sa už nedá prelúskať. Ako nás však informovala starostka Šípkového, o kríž sa starala Ľudmila Vatrtová, v súčasnosti ho chodieva občas obriadiť Anna Kotrlová.
V okolí atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa nachádza viacero sakrálnych pamiatok. Svätí akoby atómku chceli chrániť, takže z fotografií je vidno takmer bizarné spojenie nového veku so starým.
Usmiateho anjela v obci Podolie vyrezali z dreva na počesť mladej ženy, ktorá zomrela na zákernú chorobu.
Tento pomník Svätej rodiny v Krakovanoch je národnou kultúrnou pamiatkou. Nápis na jeho čele hlása, že ho dala zhotoviť rodina „IOANNES BALAZOVICS“ v roku 1755. Na rímse stĺpa zdobenom akantom a v rohoch hlavičkami anjelov je umiestnená plastika Svätej rodiny. Ježiš – dieťa sa jednou rukou drží matky a v druhej má zemský glóbus symbolizujúci vládu nad svetom.
Na ceste za Krakovanmi sa dá naraziť aj na takéto výrazne farebné súsošie zasadenom v mieste, ktoré sa nedá nazvať ako vzhľadné.
Madunický kostol strážia hneď dve sochy po bokoch. Okrem kamenného kríža z roku 1806 sa tu nachádza socha svätého Jána Nepomuckého. Dala ho postaviť grófka Erdödyová o päť rokov neskôr, ako je zrejmé z nápisu – Deo et s. Joanni N. vovent Madunicznses 1811. Dielo bolo renovované v roku 1899 a potom v roku 1923. Naposledy ho reštaurovala obec v roku 2011, pretože blízko stojace smreky ho silne poškodili. Až vtedy si mnohí Maduničania uvedomili, aké skvosty sa pod stromami skrývali.
Ježiš stojaci nad anjelom, ktorý drží v náručí padlého vojaka, sa nachádza v Podolí. A nad tým všetkým akoby ochrannú ruku držala firma COOP Jednota. Vskutku netradičné umiestnenie. Pomník je venovaný obetiam vojen a dalo ho postaviť Potravné družstvo Korytné. Vedľa pomníka je zoznam 24 mien ľudí, ktorí zahynuli v rokov 1914 až 1942.
V centre obce Ostrov sa v susedstve kostola nachádza pomník Panny Márie Immaculaty. Je to jedno zo sakrálnych diel, ktoré bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Na bočných tabuľkách je vyrytý dnes už nečitateľný text. Iba na jednej sa dá rozlúštiť, že ho dala postaviť Marie Posza v roku 1854.
