Bratislava je azylový tábor pre kariéristov
Blesk z jasného neba by nebol prekvapujúcejší a rýchlejší: V sobotu bol obzrieť staručký mlyn blízko Košarísk. V pondelok si od vydavateľa vypýtal zálohu za videoklipy. V utorok chalupu už kupoval. Dnes už v nej žije a dušuje sa, že tu zloží aj svoje kosti. Muzikant a cestovateľ v jednej osobe, Whisky a Milo Láber takisto.
Už je to šestnásť rokov, no Whisky si prelomovú udalosť svojho života pamätá do detailov: „Môj kamarát kupoval chalupu. Keď ju získal, zostali mu nejaké inzeráty. Ja som mal v pláne niečo kúpiť, ale nie v tom čase. Urobil som si výlet, reku, pozriem sa, len tak. Na mlyne bol starý pán, ponúkol mi ho za štvrť milióna korún, potom spustil na 220 tisíc. Ja som nemal ani korunu.“
Po víkende Whisky zašiel za svojim vydavateľom. Zarábal si ako režisér. Svojmu chlebodarcovi povedal, „dajte mi peňáze ako zálohu a ja vám urobím klipy“. Ten súhlasil. „Dostal som sa k tomu všetkému veľmi príjemným spôsobom,“ stručne skonštatuje Whisky.
Po víkende Whisky zašiel za svojim vydavateľom. Zarábal si ako režisér. Svojmu chlebodarcovi povedal, „dajte mi peňáze ako zálohu a ja vám urobím klipy“. Ten súhlasil. „Dostal som sa k tomu všetkému veľmi príjemným spôsobom,“ stručne skonštatuje Whisky.
Mlyn ako „žúrovňa“
Na jednej z pôvodných hrád stavby sú vyryté štyri číslice – 1799, jasný dôkaz o jej veku. Zachrániť ju ako funkčný mlyn sa už nedalo. V drevených dlážkach položených len na štrku civeli diery po mlynských násypníkov, steny boli obúchané až na tehlu. Na dvore trónila šopa v spoločnosti latríny a studne. S istou dávkou pátosu by sa dalo tvrdiť, že obývateľné boli dve miestnosti.
Na jednej z pôvodných hrád stavby sú vyryté štyri číslice – 1799, jasný dôkaz o jej veku. Zachrániť ju ako funkčný mlyn sa už nedalo. V drevených dlážkach položených len na štrku civeli diery po mlynských násypníkov, steny boli obúchané až na tehlu. Na dvore trónila šopa v spoločnosti latríny a studne. S istou dávkou pátosu by sa dalo tvrdiť, že obývateľné boli dve miestnosti.
Dlhý čas s chalupou frontman kapely Slobodná Európa nič nepodnikal. Nemal peniaze a inštitút úveru nie je jeho správny hrnček kávy. Mlyn mu slúžil ako „žúrovňa“.
Whisky priznáva bez obalu: „Tu sa diali strašné veci. V jednom kole frčal žúr aj tri mesiace. Niekedy na ňom bolo aj štyridsať ľudí. Prichádzali, odchádzali, spalo sa, kde sa dalo. Alebo aj nespalo. Koľkokrát som ráno vstal a narazil som na niekoho neznámeho. A ty si kto, spýtal som sa. Ja som tu s Jožom. Tak vitaj, povedal som mu.“
Whisky priznáva bez obalu: „Tu sa diali strašné veci. V jednom kole frčal žúr aj tri mesiace. Niekedy na ňom bolo aj štyridsať ľudí. Prichádzali, odchádzali, spalo sa, kde sa dalo. Alebo aj nespalo. Koľkokrát som ráno vstal a narazil som na niekoho neznámeho. A ty si kto, spýtal som sa. Ja som tu s Jožom. Tak vitaj, povedal som mu.“
O tejto téme si viac prečítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
