Vyčistili Prúdy, za odmenu dostali polievku a potraviny

Myšlienka vytvoriť takéto podujatie vznikla ešte v zime, keď sa dobrovoľníci rozhodli zorganizovať akciu s názvom Polievka zo srdca. „Boli mrazy a pán dekan nás oslovil, či by sme nenavarili polievku, pretože zomrel bezdomovec. Iniciovala som to aj prostredníctvom sociálnej siete, no napokon som zistila, že to nie je jednoduché, treba dbať na hygienu a podobne. Oslovili sme preto reštaurácie, Trnavskú arcidiecéznu charitu a sociálnych pracovníkov mesta,“ povedala dobrovoľníčka Ivana Schedlingová, čím prezradila počiatočný dôvod vzniku podujatí, na ktorých núdznym dobrovoľníci podávajú polievku. „Dopadlo to perfektne, spojili sme sa a výdajov polievky bolo až osem, pričom chodilo priemerne 20 bezdomovcov,“ uviedla I. Schedlingová.
Akcie sa však skončili, mrazy začali ustupovať a dobrovoľníkom bolo ľúto spoluprácu ukončiť.

Všetci si teda spoločne sadli a vymýšľali čo ďalej. „Problémom Polievky zo srdca bolo, že nik nechce vychovávať núdznych ľudí k tomu, aby boli od nás závislí,“ skonštatovala organizátorka. Keďže títo ľudia majú problém s pracovnými návykmi, pretože aj pre ich nelichotivé životné situácie ich odmietajú zamestnávatelia prichýliť, organizátori sa rozhodli, že ich budú zapájať do mestských aktivít.

„Otázkou bolo, kto príde aj pracovať. A nie iba zjesť polievku,“ prezradila I. Schedlingová počiatočné obavy. Tradičné podujatie s názvom Jarné upratovanie brehov Sĺňavy a Váhu ich oslovilo a rozhodli sa vymedziť núdznym ľuďom úsek, z ktorého môžu vyzbierať nečistoty. Vyvesili preto plagáty na miesta, kam títo občania často chodievajú, a keďže i vedia, kde sa približne nachádzajú, pohľadali ich po meste a na podujatie ich pozvali.

Zbierania odpadkov sa napokon zúčastnilo približne štyridsať ľudí. „Viacerí mi hovorili, že nepríde nikto. Som však veľmi spokojná a vďačná, že prišli, pretože to nebolo o tom nútiť ich, ale nájsť takých, ktorí robiť chcú,“ uviedla I. Schedlingová, pričom žena spomedzi núdznych bez domova jej slová potvrdila a skonštatovala, že človek musí sám chcieť čosi spraviť. Za dobre odvedenú aktivitu dospelí dostali polievku z Le Griffonu, deti si zahryzli do pizze vyrobenej U Páva a napokon si prilepšili i taškou plnou trvanlivých potravín a čerstvými jablkami.

„Túto aktivitu sme zorganizovali spoločne s dobrovoľníkmi a práve autorke projektu Ivane Schedlingovej by som chcela za to poďakovať. Poslaním charity je pomáhať ľuďom v núdzi, obracajú sa na nás, pretože si nedokážu zabezpečiť základné životné potreby. Poskytujeme sociálny šatník, jedlo, ale, čo je dôležité – sociálne poradenstvo, motivujeme ich a sprevádzame v ťažkých životných situáciách. Na základe rozhovorov s týmito ľuďmi sa dozvedáme o tom, že si neveria a cítia sa byť zbytoční, nevidia zmysel života. Cieľom tejto aktivity teda bolo zapojiť núdznym do diania v meste, pomôcť im zabezpečiť pocit užitočnosti a potrebnosti a ukázať, že aj oni dokážu pomáhať,“ povedala Stanislava Bucková, sociálna pracovníčka Centra pomoci človeku Piešťany, ktoré patrí pod Trnavskú arcidiecéznu charitu.

Okrem dospelých prišlo mnoho detí, ktoré sa do upratovania aktívne zapájali a samy sa mohli inšpirovať pohľadom na vlastných rodičov, ktorí vzali vrecia do rúk a neváhali sa po papieriky či fľašky zohnúť. Napriek ich ťažkým osudom boli na seba skutočne hrdí, čo potvrdili i slová jedného z núdznych mužov: „Pokojne ma odfoťte! Ja sa za svoju prácu nehanbím!“

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 12, ktoré je v predaji od 28. marca.