Vianoce – sviatky Božej Lásky k nám ľuďom
Myslím si, že všetci sa môžeme zhodnúť v tom, že vianočné sviatky v nás vzbudzujú oveľa viac túžob a dojatia než iné sviatky v roku. Je to iste preto, že na Vianoce máme pred očami malé dieťa v jasličkách. A na tomto malom dieťati vidíme súčasne mnoho vecí: krásu nevinnosť, bezbrannosť, ktorá žiada o ochranu, prosí o lásku.
Každý rok pred Vianocami už niekoľko rokov prebieha dobročinná akcia – Hodina deťom. Jej hlavnou myšlienkou je, aby sa neubližovalo deťom, aby sa im poskytol domov a aby sme deti chránili. K nevyhnutnostiam ľudského života na zemi patrí, že dieťa raz prestane byť dieťaťom, lebo v tomto svete treba rásť.
A stať sa veľkým, dospelým znamená počítať s jeho tvrdosťou a nemilosrdnosťou, prijať na seba osamelosť, zmieriť sa s tým, že naše sny o láskavom svete sú snami, a nie skutočnosťou, a predsa napriek tomu pokúsiť sa v ňom žiť.
Pokúsiť sa žiť dôstojne a správne, to znamená s vedomím, prečo vlastne žijeme. Teda pri pohľade na malé dieťa, ktoré nám pred oči kladú vianočné sviatky, snívame o kráse a nevinnosti, túžime po ukrytí v láske. Ale či táto túžba je iba snom? Kresťanstvo odpovedá: Vonkoncom nie! Treba sa pri tom pohľade na malé dieťa nesústrediť len na seba, ale na dieťa.
Evanjelista sv. Ján nám v prvej kapitole svojho evanjelia hovorí, že v tomto malom dieťati k nám prichádza Boh, ktorý je Láska. „Na počiatku bolo Slovo. ..a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha… A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami…
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn ten o ňom priniesol zvesť." A práve tento Boh sa nám odovzdáva tým, že sa stáva človekom ako my. Ale tým akoby sa stal ešte nepochopiteľnejším. Či vari to malé dieťa v betlehemskej maštali by malo byť Bohom? To je už úplne nepochopiteľné a neporovnateľné s našou predstavou o Bohu.
A predsa to tvrdíme! Ak sa Boh vkladá do našich rúk ako dieťa do rúk svojich rodičov, to znamená, že nekonečne milujúci Boh nechce stáť pred nami ako niekto, kto nás nekonečne prevyšuje, ale ako brat, ktorý sa nám zveruje. A ak sa nám Boh odovzdáva ako náš brat, žiada od nás, aby sme sa k nemu správali ako jeho bratia, aby sme ho ochotne milovali.
Zamyslime sa nad tým, či nás niekto miluje, spoznáme iba vtedy, ak aj my sme ochotní jeho milovať. Chlapec len vtedy pozná, že ho dievča ľúbi, keď sám ľúbi. Dcéra len vtedy spozná veľkosť otcovej lásky, keď i ona ho má rada.
A tajomstvo Boha v zverenom dieťati sme schopní spoznať iba vtedy, keď sme ochotní oddať sa Láske, ktorá prišla na svet, ktorá zmenila ľudí dobrej vôle a trvalo poznačila náš letopočet.
A tak sme postavení pred základnú otázku nášho života: Som ochotný odovzdať sa Bohu, ktorý sa nám zjavil v ľudskom tele a ktorého narodenie v týchto dňoch oslavujeme? A tak aj počas tohtoročných vianočných sviatkov otvorme sa pre Ježiša, aby do nás v hojnej miere mohlo vstúpiť to, čo nám Ježiš na Vianoce priniesol: oslávenie Boha a pokoj ľuďom.
Túto opravdivú vianočnú radosť vám, vážení spoluobčania, bratia a sestry, zo srdca želám a do nového roku 2009 prajem veľa zdravia, úspechov a Božieho požehnania.
