Smutné konce (?) židovskej synagógy vo Vrbovom
Najkrajšia, najstaršia a v okolí pravdepodobne aj najkrajšia pamiatka Vrbového chátra. Synagóga poskytuje úkryt holubom, a pritom sa v nej skrýva toľko krásy, ktorá si zaslúži aj viac ako len zamknuté dvere a fantáziu okoloidúcich pri úvahách, čo sa skrýva vo vnútri. Je zarážajúce, že drvivá väčšina domácich nikdy v tejto krásnej budove nebola. Nepozná jej históriu, jej veľkosť, jej fresky. Poznajú len jej smutný koniec.
POLOVICU SYNAGÓGY VLASTNÍ MESTO, DRUHÚ DEDIČIA, NA REKONŠTRUKCII SA NEVEDIA DOHODNÚŤ
A pritom židia žili aj vo Vrbovom už veľmi dávno. Svedčia o tom historické dôkazy siahajúce až do 17. storočia. V roku 1683 sem prišli z Moravy, bolo ich okolo dvesto. Postupom času ich vo Vrbovom bola asi tretina z celkového obyvateľstva. Mali svoju starú synagógu, tá však časom nevyhovovala, tak v rokoch 1882 až 1883 si postavili novú.
Bolo to za pôsobenia rabína Freudmana, ten prišiel do mesta z Uherského Brodu. Parcela na námestí v tom čase patrila vrbovským zemanom Nezbudovcom a Pronajovcom. Projekt bol dielom bratislavských architektov Kittlera a Grätzela, ktorí ju navrhli a postavili v maurskom slohu.
Jej vtedajší vonkajší výzor bol takmer identický s terajším. Kto videl druhú najväčšiu synagógu na svete v Budapešti, potvrdzuje, že vrbovská je jej okrem veľkosti architektonicky a farebne veľmi podobná. Je reprezentantom orientálnej náboženskej architektúry. Má pôdorys s rozmermi 15×25 metrov, čelná fasáda je, samozrejme, orientovaná na hlavnú ulicu. Oproti ostatným domom nebola dodržaná stavebná línia, ale bola zasunutá do hĺbky parcely. Na úrovni ostatných budov sa nachádzalo oplotenie s ozdobným kovaním.
Ide o tehlovú stavbu, čo je badať aj z ulice na prednej fasáde, ktorá je krásne členitá s plastickým tehličkovým vzorom. Ozdobné vežičky nad vchodom, ale aj po bokoch stavby majú na vrchole ozdobné ukončenie v tvare šišiek a tesne pod nimi akoby korunky. Nad hlavným vchodom sú tri hviezdy, typické pre toto náboženstvo, a nad nimi Mojžišove tabule.
Aj nad bočnými vchodmi pre ženy sú úzke okná schodišťa a vežičky v tvare ochranného šípu. Teraz je objekt, teda jeho zreštaurovaná časť, vo farbe sýtožltej s červenými tehličkami.
V minulosti to bola podobná, možno krémová farba, ako je badať na neopravenej časti. Po vstupe cez hlavný vchod je situovaná menšia predsieň, cez ňu sa vchádza do hlavnej veľkej modlitebne. Dookola z troch strán je akoby balkón na liatinových zdobených stĺpoch. V prednej časti sa nachádzal oltár a nad ním veľké okno s hviezdicovou výzdobou. Nad modlitebňou sa na streche synagógy týči veľká kupola s otvorom, po jej obvode je kovový rám s geometrickými vzormi, ktorý bol kedysi pravdepodobne osadený sklenou výplňou. Ostatný strop má klenby, z ktorých viseli dlhé kovové lustre. Všade nad hlavou je krásna ornamentálna výzdoba s prevažujúcou modrou a béžovou farbou. Oceľové stĺpy podopierajúce balkón sa tiahnu až k stropu, kde sa s ním spájajú úzkymi klenbovými oblúkmi. Tieto takzvané balkóny slúžili ako galéria pre ženy. Vchádzalo sa do nej samostatnými vchodmi po oboch stranách hlavného vchodu a potom lomeným schodiskom hore na poschodie. Galéria pre ženy mala drevené zábradlie, po ktorom, bohužiaľ, už v súčasnej dobe neostali žiadne zvyšky. Celá synagóga je bohato zdobená historickými maľbami, dokonca aj galéria pre ženy má zospodu ornamentálne vzory.
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
