Rozlúčka s bývalou kolegyňou Piešťanského týždňa Evkou Marákovou
S bolesťou v srdci oznamujeme, že tento svet opustila dobrá, láskavá žena – Evka Maráková z Banky. Naša prvá pracovníčka inzercie a zároveň tajomníčka Piešťanského týždňa zomrela vo veku nedožitých 71 rokov.
Ďakujeme jej za to, že kúzlo svojej osobnosti preniesla aj do redakčnej kuchyne. Evka ponúkala inzerciu tak prirodzene ľahko ako predtým chlieb a pečivo v predajni na Staničnej ulici v Piešťanoch.
„Evka prišla pracovať do redakcie spolu so mnou v roku 1992 a vydržala v nej až do odchodu do dôchodku,“ zaspomínal si na svoju kolegyňu náš tiež už bývalý športový redaktor Štefan Gregorička. Funkcia tajomníčky redakcie, ktorú od začiatku zastávala, bola pre ňu ako uliata. Predtým totiž robila dlhé roky vedúcu zásobovania v Piešťanke a po jej zániku predavačku v Západoslovenských pekárňach a sekretárku v kancelárii Strany zelených. Mala teda dostatok skúseností s prácou s ľuďmi, ale aj kontaktov.
Po odchode do dôchodku vo voľnom čase chalupárčila v domčeku na Bacchus vile, takže v lete bývala viac tam než v piešťanskom činžiaku. Keď sme boli naposledy u nej v peknom rodinnom dome v obci Banka, kde neskôr žila so svojím synom Martinom a nevestou Silviou, silne sme ju vyobjímali a vybozkávali. Hoci už vtedy bola vážne chorá, aj napriek bolesti a trápeniu, stále sa živo zaujímala o dianie v Piešťanoch, ale aj na Banke, kde sa v tom čase zosunul svah Červenej veže. Rozprávala nám o svojom detstve prežitom v dome, kde v súčasnosti sídli základná umelecká škola vo Vrbovom.
Neskôr išla bývať do Piešťan. Keď povyrástla, polievala stromy v centre mesta, kde neskôr bývala. „Mama mi dala vedro a hovorila mi: „Evka, je horúco, musíme sa o tie stromčeky postarať, aby nevyschli,“ spomínala. To, čo jej rodičia vštepili do srdca, ostalo v ňom ako dobré semienko, ktoré vyklíčilo a rozrástlo sa do sily. Evka milovala prírodu, dobrých ľudí, svoju lásku rozdávala všade. Bola priamočiara, dalo sa s ňou ohnivo diskutovať na všetky témy, mala dobrý úsudok a veľké srdce, ktoré chcela ponúknuť aj pri starostlivosti o ľudí bez domova. Jej odchod nás bolestivo zasiahol, s ňou bol svet lepší a krajší. Zbohom, milá Evka, je nám za tebou smutno… Odpočívaj v pokoji!
