O cyklotrase do Vrbového už čoskoro rozhodne ministerstvo
O výstavbu cyklochodníka z Piešťan do Vrbového prejavil záujem aj minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. V piatok minulý týždeň zavítal do Vrbového, kde si vypočul argumenty starostov a primátorov zúčastnených miest a obcí v prospech cyklochodníka. I keď stále nie je definitívne rozhodnuté, či chce ministerstvo dopravy železničnú trať zachovať alebo v prospech chodníka zlikvidovať, čelní predstavitelia Piešťan, Vrbového, Krakovian a Trebatíc sú spokojní, že rokovania o tomto projekte sa im podarilo dostať až na najvyššiu úroveň.
Ako nám Á. Érsek po stretnutí so starostami a primátormi potvrdil, zatiaľ sú v hre tri varianty, čo bude ďalej so železnicou. Jedným je, že ju nechajú zachovanú pre potreby nasledujúcich generácií. Druhá možnosť je premeniť trať na nejakú formu malej železnice, no minister nezatracuje ani možnosť, že staručká a roky nevyužívaná železnica uvoľní miesto pre nový cyklochodník. „Musím si sadnúť s našimi železničiarmi a rozhodnúť sa, ako ďalej,“ vysvetlil nám Érsek.
V rámci rokovania dal minister starostom a primátorom prísľub, že o ďalšom osude železnice rozhodne do dvoch týždňov. Ako nám však potvrdil, uvedomuje si aj čoraz väčšiu obľúbenosť cyklistickej dopravy do zamestnania alebo na rekreačné účely.
Projekt Zelená cesta, ako sa nazýva plánovaný cyklochodník z Vrbového do Piešťan cez Krakovany a Trebatice, uzrel svetlo sveta v roku 2009. Hlavným iniciátorom tohto zámeru je Juraj Valo, starosta Trebatíc. A podľa neho všetky možné varianty, ako cyklochodník postaviť mimo telesa železnice, už boli vyčerpané. Plánovať ju popri nej podľa starostu nemá zmysel. V roku 2014 bola zhotovená štúdia uskutočniteľnosti a tá odhalila, že v tomto úseku je po oboch stranách dohromady viac ako tisícka spoluvlastníkov a vykupovať od nich pôdu pod cyklochodník by zabralo desaťročia. To si uvedomuje aj minister dopravy Érsek, ktorý potvrdil, že s ohľadom na podobné projekty bude v budúcnosti nutné zákon o vyvlastňovaní pôdy aj na takéto účely upraviť.
V prípade, ak sa však ministerstvo vyjadrí k likvidácii nepoužívanej železnice pozitívne, cyklochodník by sa mal stavať z európskych peňazí. Ale ako nám potvrdil aj piešťanský primátor Miloš Tamajka, v prípade, ak by to nevyšlo, primátori a starostovia sa dohodli cyklochodník postaviť z vlastných rozpočtov a do naprojektovanej sumy čosi nad 600-tisíc eur vyčleniť sumu každý rovnakým dielom z obecných a mestských pokladní.
Cyklochodník v telese železnice má však aj svojich odporcov. Je ním najmä združenie Čango a niekoľko piešťanských mestských poslancov. Dokonca bol aj pokus o vyhlásenie tejto železnice idúcej najmä pomedzi polia s poľnohospodárskymi plodinami za Národnú kultúrnu pamiatku. To sa však iniciátorovi tohto nápadu, našťastie, nepodarilo, a tak o osude železnice nebudú rozhodovať pamiatkari, ale minister dopravy a výstavby. A ak by chcel rozhodnúť aj ekonomicky, železnicu, na ktorej raz do roka premáva vláčik zorganizovaný dopravnými nadšencami a rovnako často i súťaž pákových drezín, by musel zrušiť. Jej udržiavanie stojí štát 250-tisíc eur ročne.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 11, ktoré je v predaji od 21. marca.
