O čom správa profesora Kazdu o letisku v skutočnosti hovorí
Každý o nej hovorí, ale zrejme málokto z aktérov aféry, čo sa v súčasnosti okolo letiskovej spoločnosti roztočila, materiál Antonína Kazdu aj čítal. Reč je o správe profesora Žilinskej univerzity k situácii na piešťanskom letisku, ktorú v meste odprezentoval ešte v máji tohto roka. A jeden z najzneužívanejších citátov tejto správy je veta len z jej záveru: „Ak dôjde k zatvoreniu letiska, k jeho obnoveniu už nikdy nepríde.“
Poďme si teda objasniť, že v tejto správe sú aj iné časti textu, ktoré sa v krátkych populistických heslách súčasného „trojvedenia“ mesta nevyskytujú. A práve tie by si mali zobrať krikľúni z predvolebnej tribúny najviac k srdcu. I keď sme správu profesora Kazdu v našich novinách predstavili ešte začiatkom júna, pre aktuálnosť tohto problému sa k nej opäť vraciame.
Na májovom mestskom zastupiteľstve si vedenie mesta a poslanci vypočuli informáciu o stave piešťanského letiska, ktorú vypracovala Katedra leteckej dopravy Žilinskej univerzity. Analýzu prišiel osobne uviesť jej gestor, profesor A. Kazda. V prezentácii poslancom objasnil pozitívne danosti letiska, ale aj jeho negatíva vyplývajúce z geografického priestoru, v ktorom sa nachádza.
A. Kazda vo vystúpení letisko prirovnával veľkosťou, ale i významom k obdobným slovenským letiskám na Sliači, v Žiline, Poprade či v Košiciach: „Z hľadiska dĺžky dráhy je Letisko Piešťany spôsobilé na prevádzku pravidelných leteckých spojení, čo je jeho výhoda napríklad oproti Letisku Žilina, ktoré má výrazne kratšiu pristávaciu dráhu.“
Pre bežné lietadlá je v lete nepoužiteľné
Problémom pre Piešťany podľa vysokoškolského profesora je však blízkosť Letiska Viedeň a do istej miery aj Letiska Bratislava, ktoré ponúka špičkovú rýchlosť spojenia v rámci Európy, ale aj v rámci viacerých kontinentov. „Letisko vo Viedni je po diaľnici prístupné za jeden a pol hodiny jazdy autom, čo je pre väčšinu obchodných cestujúcich vyhovujúce. Napriek tomu, že istý potenciál v spádovej oblasti letiska v tomto segmente existuje, dostupnosť Viedne predstavuje veľkú hrozbu akýmkoľvek snahám o zriadenie pravidelnej dopravy,“ povedal poslancom A. Kazda.
Profesor však pripustil, že z hľadiska fyzikálnych charakteristík je možné Letisko Piešťany využívať na charterové spojenia pre najčastejšie prevádzkované typy lietadiel Boeing B737 a Airbus A320.
I to má však podľa neho svoje limity z dôvodu len 2000-metrovej dĺžky pristávacej dráhy: „Na Slovensku sú v rámci cestovného ruchu populárne stredomorské destinácie počas letnej sezóny. Pri prevádzke lietadiel však platí, že so stúpajúcou teplotou vzduchu stúpa potrebná dĺžka rozjazdu, a teda aj potrebná dĺžka dráhy. Charterové lety sú typické obsadením sedačiek blízkym hodnote sto percent. Tým stúpa hmotnosť lietadla a s ňou opäť aj požiadavka na dĺžku rozjazdu. Preto v horúcich letných dňoch pri plnom obsadení lietadla a množstve paliva potrebnom na dolet do stredomorských destinácií je dĺžka 2000 metrov nedostatočná.“
Jednoducho povedané – piešťanské letisko pre bežné dopravné lietadlá najčastejšie využívané turistickými operátormi v letnej sezóne je pre krátku vzletovú dráhu nepoužiteľné.
V Piešťanoch sú lákadlom len kúpele
Podľa profesora A. Kazdu pre cestujúcich, ktorí by chceli využiť leteckú dopravu a svoju dovolenku tráviť aktívne v regióne Piešťan, má kúpeľné mesto, ale i jeho okolie podstatne menej lákadiel než v ostatných slovenských regiónoch, z čoho ťaží napríklad letisko v Poprade vďaka Vysokým Tatrám alebo letisko na Sliači vďaka blízkosti stotisícovej Banskej Bystrice či turistickým lákadlám v jej okolí počas zimnej i letnej sezóny.
Zrejme jediným lákadlom pre potenciálnych turistov mieriacich do Piešťan leteckou prepravou tak ostávajú len kúpele. Podľa profesora A. Kazdu má letisko potenciál niekoľkých desiatok charterových spojení ročne, a to aj na pravidelnej báze, ale len pre kúpeľných hostí. Takéto spojenia fungovali v rokoch 2013 a 2014, pričom ich objednávateľom bola nemecká cestovná kancelária. Snaha vraj bola i v minulom roku, ale nakoľko bol o lety príliš slabý záujem, vlani v Piešťanoch žiadne lietadlo s nemeckými pasažiermi nepristálo. „Napriek tomu do budúcnosti existuje potenciál rozvoja charterových letov. Vyžaduje to ale úzku spoluprácu vedenia letiska, kúpeľných zariadení a cestovných kancelárií,“ vysvetlil A. Kazda.
Potrebuje 100-tisíc pasažierov ročne
Pre plnú ekonomickú stabilitu letiska je však podľa profesora potrebných minimálne 100-tisíc prepravených pasažierov ročne. A tento objem z malých slovenských letísk dosahuje len letisko v Košiciach. Podľa A. Kazdu je potrebné i napriek tomu prevádzku na týchto letiskách zachovať. Ich prítomnosť v regióne predstavuje prepojenie so zahraničnými trhmi, čím podporuje export aj import v regióne. Letisko je tiež kľúčový faktor, ktorý nadnárodné spoločnosti berú do úvahy pri rozhodovaní o umiestnení svojej investície.
Prítomnosť letiska napríklad v Žilinskom kraji podľa A. Kazdu podporil príchod zásadných investícií posledných rokov, ako sú napríklad KIA Teplička nad Váhom, INA Kysuce, Volkswagen Martin, SCP Ružomberok, Johnsons-Controls Martin, AVC Čadca, Ecco Martin a podobne. Letecká dostupnosť regiónu takisto znamená možnosť prilákať a udržať si kvalifikovanejších pracovníkov.
Letisko bez podpory vlastníkov neprežije
„Ak ale letisko nedosahuje potrebný objem cestujúcich, pre jeho samostatné fungovanie je nutná podpora zo strany štátu či samospráv. Napríklad i formou ekonomickej pomoci, ktorá sa niekoľkonásobne vráti, aj keď nie priamo prostredníctvom hospodárenia prevádzkovateľa letiska, ale celkom určite nepriamo prostredníctvom investícií, rozvoja obchodu a nárastu tržieb v regióne,“ vysvetlil vysokoškolský pedagóg.
A. Kazda však vidí priestor na rozvoj i v súčasnom období: „Letisko dosahuje výnosy primerané rozsahu prevádzky. Možno konštatovať, že vedenie sa snaží využívať všetky dostupné aktíva na zvyšovanie tržieb predovšetkým prostredníctvom prenájmov priestorov letiska, teda zvyšovaním neleteckých výnosov. Ďalšie navyšovanie výnosov je možné dosiahnuť s rastom predovšetkým v oblasti prepravy kúpeľných hostí prostredníctvom charterových spojení.“
Mesto vyzval na odpustenie daní
Letisko však podľa profesora A. Kazdu zaťažujú jeho staré, ale i súčasné podlžnosti. Až deväť percent všetkých prevádzkových nákladov letiska tvoria odmeny členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti. Výška odmien predstavuje asi 40 percent miezd pracovníkov letiska, čo je v porovnaní s ostatnými slovenskými letiskami neúmerné. Výšky daní a poplatkov sú opäť najvyššie u Letiska Piešťany. Výška dane z nehnuteľností je približne 74 415 eur ročne a od roku 2010 nie je vyplatená. „Na tomto mieste je možné vyvodiť návrh na odpustenie dane z nehnuteľnosti, keďže ju de facto mesto platí samo sebe, pretože je čiastočným vlastníkom letiska,“ povedal A. Kazda.
Prvým nevyhnutným krokom pre ozdravenie letiska je jeho oddlženie. „Spoločnosť má niekoľko záväzkov a pôžičiek, a to úver od banky vo výške 300-tisíc eur, krátkodobú finančnú výpomoc vo výške 261-tisíc, záväzok voči Mestu Piešťany vo výške 444-tisíc a záväzok voči členom orgánov spoločnosti vo výške 572-tisíc,“ vysvetlil vysokoškolský pedagóg v predloženom materiáli.
Pozn. redakcie: Údaje v správe pochádzajú z úvodu tohto roka. Dnes je už mesto najväčším veriteľom letiska s viac ako 600-tisíc eurami. Na tom je možné ilustrovať, že práve mesto sa svojou nečinnosťou podieľa na najmarkantnejšom zadlžovaní letiskovej spoločnosti.
K záchrane musia prispieť všetci
Profesor A. Kazda odporúča pre ozdravenie letiska ako prvý zásadný krok vyrovnať všetky podlžnosti, nakoľko tie ho len na úrokoch stoja 50-tisíc eur ročne.
Pozn. redakcie: Mesto prispelo pre tento rok 100-tisíc eur vyrúbeným penále letiskovej spoločnosti za nezaplatené dane.
Následne treba podľa A. Kazdu znížiť odmeny pre členov riadiacich orgánov a každoročne odpustiť dane z nehnuteľnosti. Udržanie letiska je realizovateľné a dlhodobo udržateľné v prípade, že ho dokážu akcionári, ktorými sú Piešťany, Trnavský samosprávny kraj a štát, finančne zabezpečiť. „Nie je totiž predpoklad, že by v krátkodobom horizonte dokázalo generovať kladný hospodársky výsledok. V prípade zachovania jeho prevádzky bude Mesto Piešťany a Trnavský kraj disponovať letiskom, ktoré umožní rozvoj cestovného ruchu a tým aj nárast tržieb. Región bude mať otvorené dvere pre príchod nových obchodných príležitostí, pre ktoré je existencia medzinárodného letiska jedno zo zásadných kritérií,“ vysvetlil A. Kazda.
Najčastejšie zneužívaná veta
Ako však zdôraznil, ak dôjde k zatvoreniu letiska, k jeho obnoveniu už nikdy nepríde, ale s rastom životnej úrovne bude dochádzať k nárastu dopytu po leteckej doprave. To by v budúcnosti mohlo zabezpečiť i jeho plnú ekonomickú samostatnosť.
