Komentár: Zašlý lesk a súčasná nostalgia Piešťan! (2.)

Piatok 30. 12. 2016 06:48  | Piešťany / Aktuálne  | Autor: Jozef Vojčiniak

V čom tkvie zašlý lesk a súčasná bieda niekdajšieho pre návštevníkov atraktívneho piešťanského regiónu? Stalo sa tak z dôvodu neschopnosti manažmentu, ktorý sa za posledných dvadsaťpäť rokov v miestnej samospráve vystriedal? Či azda je to dôsledok pádu bývalého režimu a nástupu trhového hospodárstva, v ktorom Piešťany nedokázali svoju slávnu históriu z obdobia pred sto rokmi znovu obnoviť?

V slávnych časoch kúpeľníctva navštívil Piešťany aj český komik Vlasta Burian.

V slávnych časoch kúpeľníctva navštívil Piešťany aj český komik Vlasta Burian. (Autor: archív V. Anderleho/J. Mendla)

Letisko sa samostatne neuživí

Uvediem príklad. Vlastníte autobusové nádražie uprostred turistickej alebo priemyselnej zóny. Tú prevádzkujete z prostriedkov, ktoré vám platí vlastník autobusov ako prenájom autobusových nástupíšť. Postavili ste aj benzínovú pumpu, aby mal ten dopravca kompletný servis a vy ste maximalizovali zisk.

Zrazu vypukne kríza, fabriky sa zavrú a už nik nemá záujem do tejto lokality ľudí voziť. Z čoho budete živiť personál autobusovej stanice, ktorý má za úlohu len poskytovať servis vodičom a služby cestujúcim? Dopravca tam celkom určite prázdne autobusy otáčať nebude, aby vám doprial prežiť.

Na to, aby ste udržali chod vašej autobusovej stanice a mali na výplaty pre ľudí, potrebujete strategického partnera. To znamená partnera, ktorý potrebuje stanicu, aby tam mohol voziť ľudí za nejakým účelom. Nie autobusovú stanicu len vlastniť bez ďalšieho zámeru, čo s týmto nádražím chce robiť.

A má takého strategického partnera piešťanská samospráva, ktorá tvrdí, že chce letisko zachrániť? Odpoveď je jednoduchá. Nemá! A nemá ho zatiaľ nik.

Kúpele záujem neprejavili

Je jediná spoločnosť v Piešťanoch, ktorá by mohla tieto predstavy radnice naplniť. Tá sídli na Kúpeľnom ostrove, no už pred rokmi postoj k letisku prejavila nezáujmom dopravovať svoju klientelu prostredníctvom piešťanského letiska.

Druhá možnosť je, že nie kúpeľní hostia, ale bežní turisti naplnia predstavy radnice a budú sa do Piešťan letecky prepravovať. Pri všetkej úcte a vážnosti k naozaj významnému kúpeľnému mestu. Aký bežný turista by na to mal dôvod?

Piešťany okrem kúpeľov totiž nedisponujú žiadnou inou turistickou infraštruktúrou, ktorá by im umožnila mať ambíciu stať sa miestom smerovania zimných alebo letných dovolenkárov.

Doby, keď sa nikam nedalo cestovať a Slováci si museli vystačiť trávením dní oddychu v domácich rekreačných zariadeniach, sú dávno preč. Ani ten najväčší fantasta hádam nepredpokladá, že ak je cena ubytovania a služieb rovnaká, niekto dá prednosť zablateným brehom Sĺňavy pred Jadranským morom. A nebodaj sa sem vyberie dovolenkovať lietadlom.

Potom je tu aj tretia teória. A tá hovorí o leteckej bráne do Trnavského kraja. Biznis lety pre obchodníkov, nákladné lety pre firmy, ktoré v Trnavskom kraji sídlia. I o opodstatnenosti tejto možnosti sa dá výrazne zapochybovať. Má to zásadné geografické problémy. Trnavský kraj je, s nadsadením povedané, ako keby golier okolo Bratislavy. A ak si zoberieme ktorékoľvek okresné mesto kraja okrem Hlohovca, tak na bratislavské letisko to má cestujúci či nákladný prepravca rovnako ďaleko ako do Piešťan.

Letisko je poriadne mastná hračka

Letisko má však podstatne väčšie prevádzkové náklady, ako je tá naša pomyselná autobusová zastávka spomenutá v predchádzajúcom texte. Len na energiách a mzdách zamestnancov, ktorí zabezpečujú letovú prevádzku aj jej bezpečnosť so všetkým, čo k tomu patrí, je to mesačne dohromady okolo 50-tisíc eur. Ročne to tvorí sumu 600-tisíc.

Práca experta na letectvo profesora Antonína Kazdu zo Žilinskej
univerzity však hovorí, že z jedného pristátia lietadla môže letisko získať tým najlepším odhadom okolo 3200 eur. A jednoduchá matematika je nekompromisná, že to je zhruba 16 príletov mesačne, aby si letisko dokázalo zarobiť len na mzdy a energie.

Snom radnice je letisko ovládnuť

V jednej televíznej reportáži tlmočil reportér túžbu súčasného vedenia mesta stať sa väčšinovým akcionárom letiska a tým ho zachovať. Pri platnosti dnešných zákonov ak ho Mesto Piešťany snáď nechce znárodniť, tak je to len predstava hodná rozprávky pre deti.

Ale nevynechajme ani túto teoretickú možnosť, ako letisko zachrániť. Piešťany podľa predstáv radnice letiskovú spoločnosť ovládnu a spravia z nej napríklad svoju rozpočtovú organizáciu, obdobne ako sú služby mesta či mestská knižnica.

To sa však musí radničná kasa pripraviť na úhrady, a to len na výplaty letovému personálu a na nevyhnutné energie vo výške viac ako pol milióna eur ročne. Odkiaľ ich zoberie? Škrtne školám? Škrtne na prevádzku mesta? Škrtne na údržbu ciest, chodníkov, parkov alebo mostov? Nemá z čoho! Odpoveď je jednoznačná pre kohokoľvek, komu je jasný stav mestskej pokladnice. Na zásadné opravy škôl radnica nemá ani dnes prostriedky, na opravu mostov tiež peniaze nemá, nemá ani na opravu ciest výrazným spôsobom. Peniaze vystačujú akurát tak na bežný chod mesta.

Majstri propagandy

Ale v podvádzaní obyvateľov mesta so skutočným stavom letiska je vedúce trio radnice absolútnymi majstrami propagandy. Lebo inak sa myšlienky z kategórie fantázie primátora Miloša Tamajku aj jeho dvoch zástupcov Michala Hyneka a Tomáša Hudcoviča o záchrane letiska, rozpredávaní pozemkov v jeho prospech a následnej záchrane letiskovej spoločnosti radnicou nedajú ani vysvetliť.

Letisko v Piešťanoch pred desiatkami rokov zriadila armáda pre svoje potreby. Civilné použitie bolo tomuto účelu vždy podriadené a druhoradé. A to je dnes aj tým ozajstným zrkadlom súčasného stavu letiska. Kto chce letisko zachovať, musí si odpovedať, načo bude slúžiť a akých cestujúcich chce vlastne do Piešťan voziť. Bez tejto zásadnej odpovede je to len bohapusté utrácanie verejných prostriedkov v prospech nostalgie zo zašlej slávy.

Záverečná poznámka: Informácia o tom, ako do Piešťan chceli lietať Izraelčania a cestovná kancelária z Berlína, je v skutku pravdivá. Ale aj na zabezpečenie tých asi dvoch desiatok charterových letov chceli od mesta a samosprávneho kraja dotáciu vyššiu, ako by tvorili tržby letiskovej spoločnosti za ich prílety. Čiže lietali by do Piešťan, avšak bez vlastných výdavkov.

Za takýchto podmienok si však viem predstaviť prílety aj pravidelných leteckých liniek. Otázka však znie, sú všetci Piešťanci ochotní skladať sa z mestskej kasy na takýto spôsob leteckej prevádzky? Lebo hlasy z iných miest za záchranu letiska doposiaľ nezazneli a som presvedčený, že ani svojimi financi by sa na prevádzke piešťanského letiska podieľať nechceli.


Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 20. decembra.

 

 





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa