K. Duffek: Tamajka za štyri roky nemal návrh a nevyslovil názor!
Tamajkovci v spackaní toho, na čo siahnu, nijako nezaháľajú. Po škandáloch s pokútnym šmátraním v osobných počítačoch zamestnancov mestského úradu, strate vplyvu v Trnavskej vodárenskej spoločnosti, mocenskom ovládnutí bytového podniku, veľkom podiele na kolapse piešťanského letiska si tentoraz ich „skvelú“ prácu v prospech obyvateľov mesta odniesol reprezentatívny piešťanský časopis s päťdesiatročnou históriou s názvom Revue Piešťany.
Odborníkmi na celoslovenskej úrovni v superlatívoch hodnotený časopis s päťdesiatročnou tradíciou radnica pod vedením Miloša Tamajku šmahom ruky prerobila na niekoľkostranovú brožúrku s rozporuplným a doslovne amatérsky spracovaným obsahom.
Čo si o takejto práci vedenia radnice i o zlikvidovaní reprezentatívneho periodika Revue Piešťany myslí, nám prezradil jeho niekdajší dlhoročný šéfredaktor Kornel Duffek: „Časopis sa zrodil v roku 1965 ako nápad vtedajšieho riaditeľa mestského kultúrneho strediska Antona Pastírika, ktorý ma hneď po vzniku prizval do redakčnej rady. V počiatkoch niesol tento mesačník názov Kultúra v Piešťanoch. V roku 1973 dostal už súčasný formát, avšak až do roku 2004 bol v čiernobielej podobe. V tom čase však prišiel za mnou primátor Remo Cicutto s nápadom premeniť ho na plnofarebný tak, aby sa zmodernizoval a prispôsobil súčasnej dobe. Aj periodicita sa zmenila a prešli sme z mesačníka na štvrťročník, ale ako vylepšenie dostal časopis vskutku reprezentatívnu podobu. Okrem slovenských textov sa v ňom nachádzali anglické a nemecké preklady. Bolo to z dôvodu, aby oslovil čo najširšiu skupinu návštevníkov kúpeľného mesta. Časopis sa postupne vyvíjal, dostával ocenenia a ročník 2013 dokonca získal medzi slovenskými podnikovými a samosprávnymi časopismi prvé miesto.“
Redakčné tímy, ktoré tvorili časopis naprieč celou jeho históriou, udalosti v meste nielen opisovali, ale často sa menili i na výskumníkov a pátračov a sami prispievali k odhaleniu skutočností, ktoré boli dovtedy zahalené rúškom tajomna. „Podarilo sa nám napríklad vypátrať staviteľov secesných Piešťan, medziiným i Vily Löger, ktorá sa mylne uvádzala ako dielo Dušana Jurkoviča,“ opisuje prácu redaktorov Revue Piešťany K. Duffek.
Po nástupe Miloša Tamajku na radnicu nastali zmeny a nový primátor sa vraj rozhodol časopis vydávať len raz za pol roka. „V tej chvíli práca na tomto časopise stratila pre mňa význam. Pol roka je už taká dlhá doba, že sa strácajú súvislosti. Veď nebudeme o udalostiach v lete písať na Vianoce a o Vianociach uprostred leta,“ vysvetlil K. Duffek.
Podľa dlhoročného šéfredaktora mestského časopisu šťastlivci, ktorí sa k jeho výtlačkom dostali, nesprávali sa k nemu ako ku klasickým komerčným novinám, ale opatrovali ho ako knihy. „Neraz som videl Revue Piešťany v antikvariátoch medzi knihami,“ povedal nám.
Súčasnú podobu časopisu s päťdesiatročnou históriou považuje K. Duffek za zneváženie jeho oceňovanej kvality a doslovne za urážku jej dlhoročných autorov. „Mali to nazvať akýmkoľvek iným názvom, ale toto, čo vydali, s Revue Piešťany nemá absolútne nič spoločné. Je mi naozaj ľúto, že v podstate najstarší časopis svojho druhu na Slovensku, ktorý v konfrontácii dokázal poraziť aj obdobné publikácie z hlavného mesta, takýmto nechutným spôsobom zlikvidovali,“ dodal.
Radnica však zmeny v Revue Piešťany zdôvodňuje jeho pôvodnou finančnou náročnosťou. „Ak by bola snaha zo strany radnice vydávať časopis, existovali rôzne spôsoby zainteresovania piešťanských podnikov, napríklad za poskytnutie reklamného priestoru. Lenže snaha nebola. Podotýkam, že autori dostávali za jednu normostranu 10 eur a za fotografiu 3,50 eur brutto. To znamená, že vlastne svojím uskromnením poskytovali mestu charitu. Je zaujímavé, že predtým boli peniaze aj na hokejovú extraligu, aj na kultúru. Kompletne sa rekonštruovali cesty, budovali cyklochodníky, na uliciach sa vysadili aleje. Dnes nie sú finančné prostriedky na nič. Aj ten nový kúsok cyklochodníka bol zrealizovaný tak, že ho služby mesta nechceli ani prevziať. Prehupli sme sa do druhej polovice volebného obdobia a jediná rozumná investícia je ten kompresor na hustenie bicyklových pneumatík na námestí z participatívneho rozpočtu. Zastupiteľstvo viac ako desať hodín zasadá, stále sa o niečom rokuje, ale nevidieť žiadne výstupy. V minulom volebnom období som štyri roky sedel s M. Tamajkom v kultúrnej komisii, ale nepamätám si, že by bol za ten čas vyslovil nejaký návrh alebo názor. Nuž ale to nie je najlepšia výbava pre primátora,“ ukončil svoje postrehy K. Duffek, ktorý ako známy piešťanský lokálpatriot dokázal nájsť spoločnú reč so všetkými štyrmi predchádzajúcimi primátormi.
