Nadácia Adeli

Alexandra Šindelára si uctili knihou i výstavou

Utorok 14. 11. 2017 13:00  | Kultúra / Výstavy  | Autor: Viera Dusíková

Na svete je ďalšia pozoruhodná kniha o Piešťanoch, presnejšie o kňazovi, starostovi a mučeníkovi Alexandrovi Šindelárovi. Vo Vile dr. Lisku sú zozbierané a vystavené desiatky fotografií, dokumentov, ba aj úmrtný list či pištoľ...

Alexander Šindelár pri vysviacke zvona vyslovil 2. novembra 1947 pamätnú vetu: Komu asi prvému zazvoní... Stala sa mu osudnou.

Alexander Šindelár pri vysviacke zvona vyslovil 2. novembra 1947 pamätnú vetu: Komu asi prvému zazvoní... Stala sa mu osudnou. (Autor: publikácia Komu asi prvému zazvoní?)

Vraždu obľúbeného kňaza si pamätajú už len tí najstarší obyvatelia mesta. Možno niektorí z nich ešte ako mladučkí kráčali 5. novembra 1947 v sprievode desiatich tisícok ľudí k cintorínu na Žilinskej ceste, aby odprevadili a vzdali úctu kňazovi, ktorý bol osobným priateľom Andreja Hlinku i oboch Winterovcov.

Zabili ho 2. novembra 1947 v chodbe Rímskokatolíckeho farského úradu v Piešťanoch pištoľou ráže 7,65. Dnes pri jeho pomníku stále svietia kahančeky. Aj o nich rozprával kurátor výstavy Andrej Bolerázsky, historik Balneologického múzea Imricha Wintera.

Vo štvrtok 9. novembra sa výstavné priestory na Štefánikovej ulici v Piešťanoch naplnili zvedavcami. Novú publikáciu, ktorá bola podobne ako výstava zostavená pri príležitosti 70. výročia úmrtia Šindelára, predstavil cirkevný historik Stanislav Žlnay.

Podnet k napísaniu prišiel po zhliadnutí rokovania jedného z piešťanských mestských zastupiteľstiev. Žlnay si uvedomil, že aj dnes, podobne ako kedysi, sa poslanci zaoberajú obdobnými problémami, aké riešil kedysi starosta Piešťan A. Šindelár.

Zľava: riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa, zostavovateľ výstavy Andrej Bolerázsky, autor knihy Stanislav Žlnay a hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík.Zľava: riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa, zostavovateľ výstavy Andrej Bolerázsky, autor knihy Stanislav Žlnay a hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. (Autor: vd)

Vydal sa teda do archívov, študoval materiály, pátral po všetkom, čo súviselo so životom, prácou a odkazom toho všeobecne obľúbeného a veľmi aktívneho človeka. „Kniha nie je jeho životopis, ten si môžete prečítať na Wikipédii. Mojím cieľom bolo zachytiť a priblížiť dobu, v ktorej Šindelár žil,“ zdôraznil autor publikácie.

Dal jej príznačný názov - Komu asi prvému zazvoní? Túto vetu vyriekol Šindelár pri vysviacke nového zvona v Piešťanoch. Nemohol tušiť, že zvon o krátky čas nato zahlaholí umieráčik práve jemu.

Doteraz vraha nevypátrali. Rovnako sa nepodarilo objasniť smrť farára Štefana Poláka v Borovciach. Oboch kňazov spája to, že ako miestne autority boli tŕňom v očiach vtedajšieho režimu.

Ak sa pozriete na staré fotky z Piešťan, uvidíte vydláždené chodníky v centre mesta. Bolo to zásluhou Šindelára a Winterovcov. Nedávno na Sládkovičovej ulici pri rekonštrukcii natrafili stavbári na staré vodovodné rozvody z roku 1930, z čias éry Šindelára. Boli tak hlboko v zemi, že sa k nim s ťažkými technikami ledva dostali.

Na výstave sú sprístupnené dokumenty o živote kňaza i obdobia jeho pôsobenia v Piešťanoch.Na výstave sú sprístupnené dokumenty o živote kňaza i obdobia jeho pôsobenia v Piešťanoch. (Autor: vd)

Šindelár za svojej éry budoval aj kanalizáciu. Inicioval vznik gymnázia, ba i vilovej štvrti Floreát, kde mali mať svoj veľký kostol jezuiti. Ich príchod je spojený s jeho obrodnou činnosťou pre Piešťany. „Obyvatelia sa nevedeli do príchodu jezuitov ani poriadne modliť,“ uviedol S. Žlnay.

Kniha, ktorú tento autor napísal, išla počas slávnostnej vernisáže na dračku. Kňazi i niektorí občania si ju kupovali aj po tri-štyri kusy. Záujemcovia si pozorne prezerali vystavené exponáty hovoriace o dobe, v ktorej pôsobil Šindelár aj Winterovci.

„Chcem poprosiť každého, kto má doma ešte nejaký zaujímavý dokument, listinu, fotografiu o Alexandrovi Šindelárovi, aby ich poskytol múzeu. Rovnako veľmi pekne ďakujem všetkým ľuďom, ktorí nám priniesli materiály k zostaveniu tejto výstavy,“ zdôraznil A. Bolerázsky.

V závere svojho príhovoru Žlnay prezentoval najdôležitejší odkaz súčasníkom, ktorý v knihe rezonuje. Všetko, čo bolo v tej dobe postavené, či už mosty, alebo infraštruktúra, bolo konané v spolupráci mesta s kúpeľmi. „Hovoril pravdu, toto mesto bude naozaj prosperovať iba za predpokladu, že kúpele a mesto budú ťahať za jeden koniec povrazu,“ povedal istý staropiešťanec.

Filatelisti slávnostný okamih obohatili príležitostnou pečiatkou.Filatelisti slávnostný okamih obohatili príležitostnou pečiatkou. (Autor: vd)

Okrem výstavy a prezentácie knihy bola v ten deň k dispozícii aj obálka s prítlačou a korešpondenčný lístok. V priestoroch múzea ho pečiatkovala špeciálnou pečiatkou s vyobrazením Šindelára pracovníčka Slovenskej pošty. Obálku aj lístok dal vytlačiť šéf piešťanských filatelistov Milan Vančo.





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa