Predstavili novú knihu aj vzácny zlatý prsteň

Dva kostrové hroby a tretí žiarový predstavil verejnosti V. Krupa. Na slávnosti vo štvrtok 17. marca v Kursalone odzneli i citácie z knihy. Pýchou novej publikácie i expozície piešťanského múzea je z celoeurópskeho hľadiska unikátny súbor archeologických nálezov z bohatých kniežacích hrobov z mladšej doby rímskej z Krakovian-Stráží. Rímsky prsteň z 23-karátového zlata verejnosť uvidela na vlastné oči po prvý raz uzatvorený v ochrannej skrinke. Múzeum ho odkúpilo v decembri minulého roka od potomkov tehliarskeho majstra. Ten si šperk po objave v roku 1933 ponechal.
Tehliarski robotníci natrafili na veľmožský hrob s kostrou ženy z doby rímskej, ozdobenej šperkmi. Okolo pochovanej sa našli poukladané rozličné predmety. Cennejšie, zo zlata a striebra, si nechali a ďalším z ich hľadiska menej hodnotným zo skla, keramiky a bronzu, nevenovali pozornosť. „Časť nálezov potom zachránili členovia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti – Václav Vlk, Imrich Winter a pražský archeológ Jiří Neustupný. Zaradili ich do archeologickej zbierky piešťanského, dnešného Balneologického múzea,“ uviedol V. Krupa.
Klenot zhotovili zruční majstri pravdepodobne na našom území, označovanom ako barbarikum či územie Kvádov. Podľa datovania hrobu pochádza z konca tretieho až štvrtého storočia nášho letopočtu z doby rímskej. Jeho nositeľka mala nepochybne významné postavenie vo vtedajšej germánskej spoločnosti na území Slovenska, kde šperky tohto druhu neboli veľmi rozšírené. Odborníci sa domnievajú, že mala na krku aj zlatý nákrčník, ale nálezcovia ho podľa dobových archívnych prameňov rozlámali a jednotlivé časti si rozdelili. Predmety sa nachádzali v hrobe označenom rímskou číslicou I. 

„Absolútnou špičkou je nález z hrobu číslo II – plochá strieborná misa – lanx s nádherne zdobenými ušami. Nálezcovia ich odlomili, jedno sa nachádza v súkromnej zbierke v Spojených štátoch amerických. Osud druhého nie je známy,“ uviedol riaditeľ. Druhý hrob objavili 23. februára 1939. K už takmer zosypanému hrobu sa vtedy vybral tvorca zbierok piešťanského múzea Ernest Opluštil. On opísal i stav nálezov.
Tretí – údajne žiarový hrob, objavil nemecký archeológ Lothar Zotz, nedôveryhodný človek, stojaci za odvozom Moravianskej venuše zo Slovenska. Preto je otázne, či okolnosti nálezov nezinscenoval, aby s nimi naložil podobne ako s venušou. Mnoho vecí i okolností okolo troch hrobov je ešte neobjasnených.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 12, ktoré je v predaji od 22. marca.