Cinematik: Veľké filmy a premiéry

Festivalový týždeň odštartovali dva snímky, v kine Fontána premietli oskarový film Saulov syn a súčasne v Mestskom kultúrnom stredisku uviedli nemeckú snímku Fado. Ešte v ten deň Cinematik otvorili aj oficiálne, na pódiu v Dome umenia pomyselne prestrihli pásku výkonný riaditeľ Vladimír Štric spolu s umeleckým riaditeľom Tomášom Klenovským. Predstavili tiež súťažné sekcie, potom už nasledovala výnimočná snímka, ktorá len pred niekoľkými mesiacmi otvárala 69. ročník festivalu v Cannes, a to Café Society pod režijnou taktovkou Woodyho Allena.

Peter Konečný zo sekcie public relations bol nadšený počtom divákov: „Uviedli sme 96 stredometrážnych a celovečerných filmov v trinástich sekciách. Týmto Cinematik jednoznačne potvrdzuje svoju veľmi vysokú kvalitu v rámci slovenských filmových festivalov a otvárací ceremoniál tomu nasvedčoval. Myslím si, že naplnenie 620-miestnej sály je niečo, na čo môžeme byť hrdí a veľmi sa z toho tešíme. Snažíme sa o to, aby každý rok bol lepší, aby tento ročník bol lepší ako minulý a horší ako budúci.“

Premietli lahôdky

Počas festivalu si prišli na svoje milovníci všetkých žánrov. „Cinematik je festival, ktorý sa snaží ukázať aj výnimočné staré aj nové filmy. Záleží však na tom, čo divák preferuje a chce vidieť. V rámci retrospektívnej sekcie Rešpekt uvideli Wima Wendersa, ktorý patrí medzi najdôležitejších žijúcich režisérov vôbec. Predstavili sme tiež pohľad na nový nemecký film, čiže filmy, ktoré sa na Slovensku nikdy nehrali a s veľkou pravdepodobnosťou ani nikdy hrať nebudú. Predstavili sme aj slovenské premiéry alebo novinku od Xaviera Dolana, režiséra z Québecu, ktorý je mimoriadne úspešný na veľkých festivaloch,“ uviedol P. Konečný.

Cinematik návštevníkov nielen vnáral do hlbín kinematografie, no dokonca i vzdelával. Milovníci filmov sa mohli zúčastniť aj dvojdňového semináru Dox in vitro. Účastníci sa zameriavali na fázu vývoja dokumentárnych projektov. Zabavili sa aj mladí, do neskorých nočných hodín tancovali na hudbu spoza dídžejských pultov. Najmladší si zasa vychutnali animovanú projekciu. „Vychádzame v ústrety aj deťom. V ranných hodinách sme začali hrať rozprávky, o ktorých si myslíme, že sú iné ako tie, ktoré sa bežne hrávajú v kinách,“ dodal P. Konečný.

Piešťanec urobil soundtrack

Počas Cinematiku sa uskutočnilo niekoľko svetových premiér filmov. Jedným z nich bol slovenský film Pirko z pera manželov Klein Svoboda. Príbeh, ktorý zachytáva zlé podmienky v detských domovoch, sa na plátno dostal práve vtedy, keď prepukol škandál resocializačného zariadenia v Galante. „Roky sa zaoberám problematikou detských domov a reedukačných centier. Sľúbila som tým deťom, že sa ľudia na Slovensku dozvedia o ich trápení,“ prezradila režisérka.

Soundtrack k filmu nahral aj Piešťanec Patrik „Rytmus“ Vrbovský. „Ani mi nenapadlo ho osloviť. On mi zavolal s tým, že nám spraví pesničku,“ povedala režisérka. Do filmu sa rozhodli zapojiť aj nehercov. „Herci, bohužiaľ, v dnešnej dobe často hrajú v seriáloch. Tieto nánosy sa ťažko odbúravajú,“ dodala Lucia Klein Svoboda. Jednou z nich mala byť i hlavná postava, no tá ťažkú úlohu nezvládla. „Pod tlakom skúšok sa zrútila, narýchlo sme museli nájsť náhradu,“ prezradil režisér Petr Klein Svoboda. Vedľajšiu úlohu však zvládla Viktória Šuplatová: „Reálne priestory, v ktorých sme nakrúcali, na mňa pôsobili depresívne. Uvedomila som si, že tie všetky veci, čo mám na sebe, sú len kostým, ale pre tie deti je to bežné oblečenie.“

Najhoršia rola sa ušla maďarskému hercovi Tamásovi Gálovi, ktorý
sa musel prevteliť do úlohy zločinca: „Som najhorší mafián vo filme. Pre herca to však je vždy veľmi zaujímavé, keď môže hrať negatívnu rolu.“ Pri stvárňovaní mu pomohli aj skúsenosti z mladosti. „Bol som mladý v tom čase, keď sa v Dunajskej Strede nedalo ísť po desiatej hodine večer po ulici, mafia bola silná, vládla anarchia.“ Zamyslel sa nad podmienkami, v akých deti v zariadeniach žijú, opúšťajú ich bez akýchkoľvek vedomostí a skúseností a preto sa ľahko zapletú do nekalej činnosti. T. Gál sa práve v tejto súvislosti zamyslel aj nad témou, ktorá dominovala poslednému slovenskému referendu: „Homosexuálny pár si z detského domova nemôže zobrať dieťa. Ale nie je horšie nechať ho tam, kde vychovávatelia nemajú čas ho pripraviť na život?“ Do kín sa film dostane začiatkom októbra.

Na záver festivalového týždňa vyhlásili víťazné filmové snímky. Cenu Meeting Point Europe Award pre najlepší európsky film si odniesol Saulov syn. Ocenenie Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu, dotované finančnou prémiou 750 eur, získal film 5 October, režiséra Martina Kollár. Cenu primátora mesta Piešťany získala snímka Para nad riekou, spomedzi všetkých filmov divákov najviac ohúril počin Pavla Barabáša s názvom Sloboda pod nákladom a v sekcii Eye on Films diváci ocenili film El Gusto.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 38, ktoré je v predaji od 20. septembra.