Bylinkárka A. Kopáčová lieči desiatky ľudí a predsa necíti únavu
Uštipnutia zmije sa bojí viac ako čerta. A predsa ju nezastrašia a neodradia ani slnkom zaliate stráne, kde nečujne šuchocú vretenice s kľukatou čiarou na chrbte. S čižmami až po kolená, s košíkom a nožíkom v ruke vstúpi do lesa i na lúku ako kedysi jej chtelnická babička. To všetko pre bylinky, ktorými lieči telo – ale i dušu chorých, smutných a ubolených ľudí. Dáva vieru v uzdravenie – Anna Kopáčová z Vrbového.
Kde lekár končí…
V poslednom čase silnie aj na Slovensku dopyt po alternatívnej liečbe. Nie každý „ránhojič a felčiar“ má zázračný patent na uzdravenie. I tu sa človek musí riadiť zdravým rozumom. „Najskôr treba vyskúšať, čo nám odporúča klasická medicína, a keď už lekár povie, tu som skončil, nastupujem ja,“ povedala nám A. Kopáčová.
K bylinkám ju priviedla jej starká z Chtelnice. Dožila sa sto rokov. „Babička tvrdo pracovala. Chovala kone, kozy, kravy, husi, sliepky i prasiatka. Ja mám iba päť sliepok a psa, no zdá sa mi, že mám veľa roboty. Babička vychovala šesť detí svojich a tri nevlastné, povojnové siroty. Neprejedala sa, nedodržiavala pitný režim, málo spala a stále chorľavela. Nechápem, ako mohla tak dlho žiť. Snáď viera v Boha ju držala pri živote tak dlho. Kade chodila, tade sa len modlila,“ skonštatovala bylinkárka.
Už ako malé dievčatko chodila so starkou do prírody. Ukazovala jej rôzne rastlinky, vhodné na varenie liečivých čajov a prípravu tinktúry.
„Často som na lúky i do lesa behávala sama. Zatúlala som sa a potom ma naši hľadali,“ smeje sa pri spomienke na detstvo.
Nespočetné množstvo detí
A. Kopáčová sa profesionálne venuje liečbe bylinkami už 35 rokov. Priviedla ju k tomu vlastná zlá skúsenosť. Po otehotnetí nemohla donosiť dieťatko. Jeden potrat striedal druhý. Po treťom zúfalá mladá žena vyhľadala staručkú bylinkárku z Krajného, aby ju naučila, ako postupovať pri udržaní plodu v slabej maternici. „Dnes mám dve dospelé dcéry a po celom svete nespočetné množstvo ďalších detičiek, ktorým som svojimi radami, postupmi i vierou v počatie pomohla na svet. Ich matky podobne ako ja nemali schopnosť udržať plod. Preto som im pomohla, ako kedysi mne starká z Krajného. Dnes mám od vďačných rodičov plné albumy fotografií bábätiek,“ dodala A. Kopáčová.
Sú v ňom i fotky istej Vrbovčanky. A. Kopáčová ju považuje za najstatočnejšiu ženu, aká ju kedy navštívila. „Prvýkrát ku mne prišla pred osemnástimi rokmi s problémovým tehotenstvom. Dnes už má štyri deti. Najmladšie má asi rok. Predstavte si, aká vytrvalá je táto žienka, keď pri každom tehotenstve podstúpila naprávanie bábätka.“ Princíp „naprávania“ spočíva i v postupnom podväzovaní bruška rodičky. Bez týchto úkonov žena s oslabenou maternicou spravidla o svoje dieťatko príde pri spontánnom potrate.
Podľa bylinkárky aj muži majú dnes v oblasti reprodukcie problémy hlavne so spermiami. Buď sú lenivé, alebo ich je málo, sú poškodené patologickými zmenami, prípadne sú celkom neplodní. „Ak je ale muž v poriadku a ženu oplodní, musí jej počas tehotnosti nezištne pomáhať. Žena potrebuje cítiť lásku, bezpečie a teplo domova. Tieto pocity zdieľa i dieťatko v brušku,“ uviedla bylinkárka.
Užitočné tajomstvá zo starých herbárov
Ako začína návšteva u bylinkárky? Pri každej novej pacientke treba poznať jej diagnózu. Po rozhovore jej A. Kopáčová poradí liečivé rastliny, ktoré žene pomôžu odstrániť alebo zmierniť problém. „Mala som cystickú maternicu a bylinkárka mi poradila, aby som si každý večer pripravila kašičku zo zomletého ľanového semienka a mlieka. Rozotriem ju na plátno a na noc priložím na brucho. Liečba je zdĺhavejšia a opakuje sa, no výsledky zo sonografie potvrdili, že je všetko v poriadku. Okrem toho som pila aj ženské čaje,“ skonštatovala pacientka z Piešťan.
Vrbovská bylinkárka s obľubou listováva v starých herbároch. Dozvedá sa rôzne zabudnuté, často až tajomné veci. „Moja túžba po poznaní veľmi rástla. Postupne som sa zoznámila a učila od ďalších bylinkárov, najmä z Čiech. Spomeniem Pavla Váňu, Jozefa Antona Zentricha, Láďu Vytáska, Jarmilu Podhornú či Antona Blahuša. Svoje vedomosti som si zdokonalila i rozšírila v masérskej škole v Piešťanoch. Naučila som sa anatómiu, biológiu aj fyziológiu ľudského tela.“
Chodila do školy fytoterapie, ovláda pestovanie, zber i spracovanie liečivých rastlín i gemmoterapiu, čiže liečenie pomocou tinktúr, výťažkov z pukov rastlín a bylín. V pukoch je uložený najcennejší genetický materiál, slúžiaci na ďalšie rozmnožovanie.
Pred piatimi rokmi jej Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave vydal osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie závažnej epidemiologickej činnosti. V roku 2007 vydala vo vlastnom náklade brožúrku s názvom Zdravie pre človeka. Zozbierala a spísala históriu o slovenských bylinkároch. Nachádza sa tu i zopár tradičných receptov.
Koľko chorôb, toľko bylín
Súčasná doba bylinkárčeniu príliš nepraje. Snahou farmaceutických spoločností je podľa Vrbovčanky ovládnuť trh s liečivými rastlinami. „Čo si myslím o novej legislatíve? Bylinkárčenie je naša tisícročná tradícia. Aj v Písme svätom sa píše – tradície našich otcov zachovaj nám, Pane. Bylinky obsahujú tajomstvo, ešte stále nezachytené a nerozlúštené. Dávnoveký človek predstúpil pred rastlinku s pokorou a v jeho duši sa vytvorili pocity, predstavy a dojmy. Aj ja tak pristupujem ku každej rastlinke. Liečivá bylinka je viac, než len sumár účinných látok. Koľko je na svete chorôb, toľko je liečivých bylín. V minulosti sa ľudia s dôverou vydávali na lúky i do lesov a hľadali správny liek na chorobu. S pomocou múdrej babice – bylinkárky rastlinky nazbierali, usušili, zmiešali, užili a o pár dní sa cítili lepšie. Z usušených si pripravili odvar, zápar alebo tinktúru. Nezatracujme preto umenie našich predkov len preto, že sa nám vidí šarlatánske. Nie je, jeho tajomstvo spočíva vo viere v uzdravenie.“
Bylinkárka A. Kopáčová, hoci mesačne pomáha desiatkam ľudí, necíti únavu. Unavená je skôr z bežného zamestnania. Pomáhať ľuďom ju baví a napĺňa spokojnosťou. „Moja zásada je ži a nechaj žiť! A čo mi je sväté? No predsa desatoro Božích prikázaní!“
