Piešťanec R. Ondrejka zbiera počítače amerického giganta IBM

Sobota 25. 03. 2017 07:00  | Galéria / Rozhovory  | Autor: vd/pi

Piešťanec Roman Ondrejka (33) má unikátnu zbierku osobných počítačov. K tomu prvému - IBM PC XT, vďaka ktorému prenikal ešte pred dvadsiatimi rokmi do sveta výpočtovej techniky - zhromaždil za pomerne krátky čas ďalšie typy. Vždy vyššej kategórie. A tak dnes už luxusnú zbierku stolových počítačov každoročne ako správca výpočtovej techniky a administrátor na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch vystavuje počas Dňa otvorených dverí. Jeho legendy, ukryté v plechových skrinkách, tvoria historický archív zberateľa. Informačné technológie totiž napredujú takým rýchlym tempom, že o pár rokov bude mať tento renovátor a zberateľ starých počítačov vo svojej zbierke doslova a do písmena „počítačové“ zlato.

Roman Ondrejka s uskladnenými historickými počítačmi IBM.

Roman Ondrejka s uskladnenými historickými počítačmi IBM. (Autor: archív R. Ondrejku)

Mladých ľudí, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú o výpočtovú techniku, by mohlo zaujať predovšetkým to, akým obrovským skokom sa posunulo toto odvetvie za posledných 35 rokov. „Pevný disk, ktorý mám v jednom IBM PC XT, má kapacitu 10 megabajtov, váži niekoľko kíl a veľký je ako slušná stavbárska tehla. Kapacity dnešných najväčších pevných diskov sa pohybujú okolo hranice desať terabajtov, pričom vážia niekoľko sto gramov. Operačná pamäť RAM, s ktorou IBM PC začínalo, mala kapacitu skromných 16 kilobajtov. Dnešné výkonné pracovné stanice majú pamäť pokojne aj 16 gigabajtov. Netreba príliš matematiky, v oboch prípadoch ide o neuveriteľný milión násobok nárastu kapacity kľúčových komponentov počítača. Takýto posun nie je naozaj viditeľný v žiadnom inom odvetvi ako v počítačovom,“ zhodnotil vývoj PC techniky R. Ondrejka.

Kde boli začiatky jeho ojedinelej záľuby? „Zbieraniu a rekonštruovaniu historických osobných počítačov sa aktívne venujem asi tri-štyri roky. Táto myšlienka ale vznikala oveľa skôr. Mojím prvým počítačom asi pred dvadsiatimi rokmi bol vtedy už zastaraný počítač IBM PC XT. Veľa sa toho na ňom robiť nedalo, takže väčšinu času som sa v ňom len rýpal a skúšal, čo dokáže. Keďže ako správny nostalgik som sa chcel neskôr vrátiť do týchto časov, najviac ma priťahovala éra počítačov IBM PC, ku ktorým som sa nakoniec vo svojom koníčku upol,“ uviedol pre Piešťanský týždeň odborník na IT technológie.
Prvý
ročník výstavy IBM PC na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch.Prvý ročník výstavy IBM PC na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch. (Autor: archív R. Ondrejku)
Lenže kde začať hľadať? Začal teda pátrať, či niekto nemá aspoň časti hardvéru z originálnych IBM PC. Bolo to márne, úspech sa nedostavil. V dobe, keď životnosť a atraktivita počítačov, ale aj obyčajnej bielej techniky, je limitovaná nielen módou, ale aj zvýšenými nárokmi na technické parametre a tiež životnosťou niektorých súčiastok, málokto u seba drží viac ako tridsaťročné komponenty. Nakoniec sa rozhodol hľadať na internetovom portáli EBAY. Zistil, že ide o najprístupnejšiu cestu, ako sa dostať k takmer akémukoľvek historickému hardvéru.

„Problémom je hlavne cena, niektorí ľudia nevedia, čo od radosti, a pýtajú desiatky až stovky dolárov či eur za komponent, ktorý by tu niekto neznalý možno vyhodil do odpadu. Napokon sa mi podarilo vydražiť základnú dosku prvého IBM PC za prijateľnú cenu, bohužiaľ, predajca ju odmietal posielať do Európy. Oslovil som teda moju sesternicu, ktorá žije v USA, a tá mi dosku poslala. Prvý IBM PC komponent tak bol doma. Nasledovala prvá skúška a bol to veru nervák, nikto nemohol zaručiť, že bude všetko fungovať. Murphyho zákony fungujú dokonale, po niekoľkých chybových hláškach v podobe nešpecifikovaných čísel som po úmornom pátraní na internete prišiel na to, že niekoľko pamäťových čipov je chybných,“
                                                        skonštatoval Piešťanec.

Zohnať nové nebola žiadna sranda, takže opäť prišiel na rad už osvedčený portál a úmorné hľadanie. „Po nejakom čase sa mi podarilo základnú dosku oživiť a pomocou ostatných komponentov - i keď nie originálnych IBM - som zložil prvú verziu môjho vlastného IBM PC. Niekedy v tom období som vo svojom najbližšom okolí našiel človeka, ktorý vlastnil kompletné originálne IBM zakúpené začiatkom deväťdesiatych rokov v Rakúsku za ťažké valuty. Bol ochotný mi ho za veľmi priaznivú cenu podarovať. Tu začala moja mánia, ktorá trvá dodnes,“ vysvetlil R. Ondrejka.
Pracovné prostredie prvej verzie Windowsu 1 z roku 1985, program Skicár.Pracovné prostredie prvej verzie Windowsu 1 z roku 1985, program Skicár. (Autor: archív R. Ondrejku)
Jeho cieľom je zrenovovať a poskladať všetky modely IBM PC podľa originálnych hardvérových špecifikácií a s dobovým softvérom, ktorý obsahovali. Ide približne o šesť modelov a niekoľko pod-modelov, ktoré IBM predstavilo v rokoch 1981 až 1987.

Ako zberateľ uviedol, v zámorí, našťastie, existuje niekoľko diskusných fór a stránok, ktoré sa zaoberajú tematikou opráv a nastavovania historických počítačov, takže rady a nápady má odkiaľ čerpať. „Aby som čitateľom priblížil problematiku s prácou a problémami historických PC, musím v prvom rade podotknúť, že človek, ktorý pracuje s modernými počítačmi, môže rovno zabudnúť na všetko, čo sa o opravách naučil. V tej dobe nebola práca s hardvérom určená pre obyčajného užívateľa, veci boli oveľa komplikovanejšie, veľa dnes automatických vecí bolo nutné vykonávať manuálne s patričnou znalosťou o danom hardvéri,“ vysvetlil zberateľ.

Vždy ho vraj fascinuje, keď objaví spôsob, ako vyriešiť nejaký problém, ktorý ho ako mladého zanietenca do počítačov trápil a nevedel ho nijako rozlúsknuť. Predsa len, internet vtedy nebol a informácie sa zháňali ťažko.
So stále funkčným 20-megabajtovým
harddiskom z polovice 80. rokov.So stále funkčným 20-megabajtovým harddiskom z polovice 80. rokov. (Autor: archív R. Ondrejku)
A aký je jeho najvzácnejší historický počítač? „Ťažko určiť najcennejší kúsok, každý môj model IBM má svoj príbeh a minulosť. Určite si cením napríklad IBM PC XT-286. Išlo o posledný pokus spoločnosti zaujať dominantné postavenie v oblasti osobných počítačov. Tento plán však nevyšiel, výrobok prišiel príliš neskoro, vyrobilo sa ich len niekoľko tisíc až desiatok tisíc, čo je neporovnateľne málo oproti vyše trom miliónom vyrobených prvých modelov IBM PC. Takisto si veľmi cením prvý model, ktorý mám, snažím sa ho zložiť podľa originálnych hardvérových špecifikácií úplne prvého modelu z roku 1981. Momentálne obsahuje asi 80 percent komponentov z rokov 1981-83 a dúfam, že raz bude kompletný.“

Už druhý rok prezentuje zbierku na svojom pracovisku. „Vždy v rámci Dňa otvorených dverí na gymnáziu spravím menšiu výstavu pre študentov, zamestnancov a návštevníkov školy. Rád by sa teda touto cestou aj poďakoval jej vedeniu za priestor, ktorý mi na výstavu zabezpečuje,“ dodal administrátor gymnázia.

Ako už bolo spomenuté, komponenty najčastejšie zháňa cez zahraničný portál EBAY. Jednotlivé kúsky pochádzajú z USA, Nemecka, Francúzska, Rakúska, Veľkej Británie, Talianska a dokonca vlastní jeden čip z Austrálie. „Problémom je hlavne poštovné, ktoré býva neraz drahšie než samotný komponent. Výnimočne sa však objavia veci aj cez domáce internetové portály z Čiech a Slovenska, čomu sa, samozrejme, teším najviac,“ zhodnotil R. Ondrejka.


STRUČNÁ HISTÓRIA IBM PC

Koncom 70. rokov dominovala osobným počítačom mladá firma Apple Computers, založená Stevom Jobsom a Stevom Wozniakom, ktorá v roku 1977 predstavila svoj revolučný Apple II. Firma IBM bola prosperujúcim americkým gigantom, ktorý dominoval trhu veľkých sálových počítačov. Začiatkom roka 1980, keď už Apple zarábal milióny dolárov na svojich osobných počítačoch, si IBM uvedomilo, že na trhu vzniká odvetvie, ktoré nemá pod kontrolou. Rozhodli sa teda konať a 12. augusta 1981 predstavili svoj prvý IBM PC s modelovým označením 5150. IBM PC je niekedy nesprávne označovaný ako prvý osobný počítač. Nie je to tak, Apple a dokonca aj počítač Altair 8080 predstavený v roku 1974 boli už osobné počítače. IBM PC je však prvý osobný počítač, ktorý definuje platformu „PC“, ako ju poznáme dodnes.

S históriou IBM PC sa úzko spája aj história firmy Microsoft. Mladý Bill Gates a jeho tím využil svoju šikovnosť a skúsenosti a podpísal s IBM výhodnú zmluvu na ním dodaný operačný systém IBM PC DOS, neskôr MS-DOS. Vďaka obrovskému úspechu IBM PC a licenciám Microsoftu na DOS a neskôr MS Windows sa B. Gates stal multimiliardárom a dodnes sa pohybuje vo vrchných priečkach najbohatších ľudí na tejto planéte. IBM však časom strácalo dych. Vsádzalo na mimoriadnu kvalitu svojich výrobkov. Pod prísnou taktovkou vyrábali určené firmy ich výrobky prevažne priamo v USA alebo v Japonsku. Žiadna Čína alebo Taiwan neboli prípustné. Vďaka tomu výrobky väčšinou fungujú aj po viac ako 30-35 rokoch bez akéhokoľvek servisného zásahu. To sa však odzrkadlilo vo vysokej cene a pružnosti na rýchlo obmieňajúcom sa trhu osobných počítačov. IBM už nedokázalo konkurovať lacnejším klonom, ktorým paradoxne použitím otvorenej architektúry otvorilo bránu do výroby osobných počítačov. Koncom roka 1987 sa IBM rozhodlo, že uzatvorí éru IBM PC s otvorenou architektúrou a vytvorí novú platformu s uzavretou architektúrou a nemožnosťou jednoduchého kopírovania. Vznikol IBM PS/2. Niekedy v tom čase s IBM rozviazal vzťahy Microsoft, a aj keď IBM predalo značné množstvo týchto počítačov, nikdy už nezohralo významnú rolu v tomto odvetví.

R. Ondrejka

 


 

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 11, ktoré je v predaji od 21. marca.





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa