Na čele piešťanského detského domova je po rokoch muž

► Kde ste pracovali, kým ste sa stali riaditeľom Detského domova Piešťany?
Po skončení strednej školy som sa v detskom domove hlásil na uvoľnené miesto pomocného vychovávateľa. Vo výberovom konaní som uspel, no uvoľnilo sa aj miesto ekonóma a ponúkli mi ho. Pracoval som tu teda sedem rokov ako ekonóm, neskôr ako vedúci ekonomického úseku. Nadobudol som prvé skúsenosti s riadením zamestnancov. Práca ma bavila, získal som veľa poznatkov, ako zabezpečiť po ekonomickej stránke fungovanie zariadenia, aby mali deti zabezpečené všetky potreby na štandardnej úrovni ako v bežných rodinách.

► Je to veľmi zaujímavý výber zamestnania…
Práca s deťmi ma vždy bavila. I keď pracovník ekonomického úseku detského domova veľmi neprichádza do kontaktu s deťmi, ja som sa s nimi stretával častejšie. Riešili sme športové podujatia, pomáhal som im s počítačmi, technickými vecami. Ako zástupca Trnavského kraja som organizoval celoslovenský futbalový turnaj detí z detských domovov – Appelia Cup. Spomedzi všetkých domovov v kraji som vybral hráčov do futbalovej jedenástky a na turnaji sme obsadili tretie miesto.

► Prečo ste sa rozhodli stať riaditeľom zariadenia?
V práci v detskom domove som chcel pokračovať a spoznávať ju nielen z ekonomického hľadiska.

► Čo ste museli splniť, aby ste sa stali riaditeľom?
Podmienkou boli kvalifikačné predpoklady, ktoré sú dané legislatívou, ďalej písomný test. Po úspešnom absolvovaní testu nasledovali psychotesty a po vyhodnotení ešte ústne pohovory.

► Napokon ste uspeli a 16. septembra nastúpili do funkcie. Aký bol začiatok?
Bolo to ťažké. Na ekonomickom úseku sa stretnete so všeličím a povedal by som, že na ekonomike všetko začína a končí. V dnešnom svete sa bez peňazí nedá urobiť nič. Riadenie z inej pozície však pre mňa znamenalo viac kontaktu s deťmi, viac výchovných a sociálnych záležitostí, s ktorými som predtým až tak neprichádzal do kontaktu. Musel som sa do tej problematiky dostať hlbšie. V začiatkoch som sa teda učil, popritom stále riešil svoje bývalé miesto na ekonomickom úseku, kam som hľadal náhradu.

► Ako teda hodnotíte svoje prvé štyri mesiace vo funkcii riaditeľa?
Začiatky sú ťažké asi v každej práci, no zvládnuť sa to dá. V tomto zamestnaní sa stretávate s rôznym, či už ide o životné príbehy detí alebo rodičov, komunikáciu s úradmi, kuratelou, súdmi, políciou i kontakt s rodičmi detí, avšak taktiež treba riešiť napríklad bežné prevádzkové záležitosti so zamestnancami. Určite treba mať podporu doma, v rodine, pretože je to časovo náročná práca, no baví ma. Prvý mesiac bol ťažký, potom sa tempo zvoľnilo a prišiel opäť náročný december.

► Čím bol koniec roka náročný?
Mali sme veľa aktivít. Bolo potrebné zabezpečiť pobyty detí u rodičov alebo ich blízkych počas vianočných prázdnin. V zmysle legislatívy musí byť všetko písomne ošetrené, u každého dieťaťa musíme mať preverené, či sú v rodine vhodné podmienky na jeho pobyt.

► Aké ste mali v detskom domove Vianoce?
Boli štedré. Deti dostali darčeky z Občianskeho združenia pri Detskom domove v Piešťanoch, ktoré spravuje bývalá riaditeľka. Ohlásilo sa nám aj veľa sponzorov a dobrých ľudí, ktorí im chceli spríjemniť Vianoce a priniesli množstvo darčekov. Medzi nimi boli hygienické potreby, školské potreby, oblečenie, čistiace prostriedky či veľké dary ako chladnička alebo herná konzola X-BOX. Za to by som im spolu s deťmi rád srdečne poďakoval. Deťom však chýba najviac rodina. Tie, ktoré mali možnosť ísť k príbuzným, trávili Vianoce doma. Ostatné trávili sviatky tu. Na Silvestra odišli do tábora, kde mali pripravený bohatý program plný športových podujatí, diskotéky či ohňostroja. Každoročne sa z tábora vracajú plní zážitkov.

► V prípade, že chcú ľudia pomôcť, akou cestou je to najvhodnejšie?
Je zaužívané, že sponzori zatelefonujú a spýtajú sa, čo potrebujeme. Niektorí chcú venovať peniaze a za tie deťom kúpime to, čo aktuálne potrebujú, alebo ich darca priamo účelovo zaviaže pre deti na tábor či lyžovačku.

► Aké deti sa momentálne nachádzajú v piešťanskom domove?
Kapacita je 44 miest, aktuálne máme 37 detí. Dvaja mladí dospelí sú v prenajatom byte, ďalej 12 detí je v dvoch špecializovaných skupinách pre deti so zdravotným postihnutím v budove na Mierovej ulici. Na Sasinkovej máme 14 detí. Najstaršie majú 16 rokov a najmladšie máme trojročné dvojičky. Býva to tak, že deti do šesť rokov sú umiestnené v profesionálnych rodinách, no tieto tu majú súrodencov a nechceme trhať rodinné väzby.

► Bola to zmena prijať po dlhšom čase takých malých zverencov?
Museli sme prispôsobiť harmonogram, lebo kým sú všetky deti v škole, neboli tu služby. No vychovávatelia sami povedali, že je pozitívna zmena starať sa o také malé deti, spríjemnili nám prostredie. Prekvapením boli aj starší chovanci, nielen súrodenci. Nosia ich na rukách a pekne sa k nim správajú.

► Akým spôsobom fungujú mladí dospelí v byte?
Ústavná starostlivosť trvá do 18 rokov, v tom čase mladí ľudia môžu odísť alebo podpísať dohodu o zotrvaní v detskom domove, pokiaľ sa pripravujú na budúce povolanie a stále navštevuje strednú alebo už vysokú školu. Stále sú teda vedení v detskom domove, no nepatria do výchovnej skupiny na Sasinkovej ulici. Učíme ich týmto spôsobom osamostatniť sa. Musia dodržiavať bytový poriadok a pravidlá, ktoré sme s nimi dohodli. Kontrola stále prebieha, no už nie dennodenná, a kedykoľvek môžu prísť za mnou či vychovávateľom. Sú financovaní z detského domova, čo sa týka stravy, hygieny, šatstva. Učia sa finančnej gramotnosti, ale musia sa o seba aj postarať, navariť si, pripraviť sa do školy a chodia i na brigády. Deti však už odmalička zapájame do bežných aktivít, má to fungovať ako bežná rodina. Pomáhajú pri upratovaní, nákupoch, varení.

► Môžu si deti vyberať školy, záujmové krúžky?
Áno, aj teraz máme deviatakov, ktorí si budú vyberať školy. Nemusia to byť dokonca školy len v Piešťanoch. Vedieme ich aj k záujmovým krúžkom a podporujeme ich. Navštevujú napríklad orientálne tance, stolný tenis, počítačové krúžky, futbal, florbal, a tak ďalej. Niektorí sa zúčastňujú súťaží. Na začiatku roka chcú chodiť i na tri-štyri krúžky, no musia dbať na to, že potrebujú čas na splnenie si školských povinností, pomocné práce v zariadení, no majú aj voľný čas, keď môžu ísť napríklad von s kamarátmi. Musia však dodržiavať pravidlá a byť zodpovední. Predsa len bývajú v meste a čokoľvek sa môže stať.

► Aký máte vzťah k svojim zverencom?
Veľmi pozitívny. Aj keď sem prídu bývalí chovanci, som rád. Na toto môže byť hrdá i bývalá riaditeľka, pretože je to zadosťučinením, že sem aj po niekoľkých rokoch príde človek, ktorý tu ako dieťa vyrastal, príde pozdraviť, opýtať sa niečo. Prichádzajú tiež chovankyne so svojimi deťmi. Je to veľmi pekné. Stávajú sa aj situácie, negatívne či pozitívne, ktoré vás chytia za srdce. Máte potom pocit, že vaša práca je odmenená. Deti sa snažíme viesť i k tomu, aby mali svoj vzor, smerovanie a v živote sa nestrácali. Aby našli samých seba.

► Hrá úlohu aj to, že ste muž?
V detskom domove potrebujeme aj chlapské vzory. Je tu veľa žien, šikovných a láskavých vychovávateliek, no v takýchto zariadeniach sa nachádza málo mužov a deťom to možno aj chýba. Chlap môže mať i väčší rešpekt. A spätná väzba je pozitívna. Negatívna sa ku mne zatiaľ nedostala.

► Čo vás čaká v najbližšom období?
Čaká nás polročné vysvedčenie, na čo prikladám dôraz a vždy ho chcem vidieť. Aj tí, čo mali napomenutie, musia preukázať, že sa snažili. Podľa toho sa rozhodnem, či dostanú odmenu.

► Akú máte víziu do budúcnosti?
Spokojnosť detí, zamestnancov a zriaďovateľa. Deťom chcem zabezpečiť šťastné detstvo, plnohodnotný život, a to aj v rodine, či vlastnej, alebo náhradnej. Takisto chcem materiálne zabezpečiť chod detského domova. Vždy je čo zlepšovať.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 2, ktoré je v predaji od 17. januára.