Kupčove kôpky sena prežijú dvesto rokov

Správne vidíme len srdcom, to ostatné je očiam neviditeľné… je motto, ktorým sa pravdepodobne riadite nielen pri svojej tvorbe, ale je to aj vaša životná filozofia. Stalo sa, že ste niekedy pozabudli na toto videnie a následne ste na to doplatili?

Juj, taká ťažká otázka hneď na úvod. Ono sa niekedy stáva, že sa v tomto racionálnom svete občas riadim viac rozumom ako srdcom. Naposledy ma dotlačili vyrábať vitráže (našťastie, zmenilo sa to na mozaiku) do Domu smútku na Žilinskej ceste, a hoci aj rozum aj srdce mi kázali povedať: „NIE", nakoniec som pristal a už som to stokrát oľutoval. Hlavne preto, lebo som musel komunikovať s extrémne arogantnou úradníčkou, ktorá ma znechutila tak, že už z toho vôbec nemám radosť, aleje to len povinnosť. A vtedy sa pracuje naozaj zle.

Chystáte v Piešťanoch novú výstavu. Bude to po prvýkrát, čo vystavíte svoje fotky urobené na ručnom papieri, budú dokonca tónované zlatom. Kde ešte „rastie" ručný papier, prečo ste sa rozhodli pre takúto špecifikáciu, a ešte v kombinácii so zlatom? Nie je v tom kus extravagancie? Alebo to máme chápať ako posun k vyššej kvalite?

Tento ručný papier mi zhotovili na objednávku vo Velkých Losinách na Morave. Má atypický rozmer, obsahuje 60 percent bavlny a 40 percent ľanu a má hmotnosť 440 gramov. V tejto papierni robia celosvetovo známy ručný papier už od roku 1596. A aj sa pracovníci riadne zapotili, kým mi ho urobili… Po štyroch dňoch od zadania objednávky mi volal riaditeľ so slovami: „Pane Kupčo, čtyři dny mi stojí výroba, my to nejsme schopni udělat podle vašich požadavek." Nakoniec som musel zľaviť z nárokov, ale aj napriek tomu som veľmi spokojný s kvalitou toho papiera. Dôvodov pre technológiu ručného papiera v kombinácii so zlatom je viac. Predovšetkým má dlhú životnosť. Fotografia je nalepená špeciálnym lepidlom na tri milimetre hrubý duralový plech, je zapaspartovaná a zarámovaná. Pri výrobe som použil ph neutrálne materiály. Takto zhotovená fotografia by mala vydržať niekoľko generácii. Pravdepodobne sa dá hovoriť až o dvoch storočiach. Zlaté tónovanie sa veľmi hodí k „starému" Slovensku, ktoré sa snažím zachytiť pre budúce generácie. A navyše, výsledok má už bližšie k obrazu ako k fotografii, čo bolo mojím veľkým cieľom. Či to je extravagantné? Predovšetkým si musíme zadefinovať, čo to extravagancia je. Ak originalita, novátorstvo, tak potom som extravagantný… aj keď to má trošku negatívny rozmer, určite to nie je snaha šokovať, ohúriť. Jednoducho celá táto technológia je s veľkou pravdepodobnosťou svetový unikát. Neviem o nikom, kto by takto pracoval. Pri výrobe totiž používam špeciálny IR film, fenidonovú vývojku, ručný papier, tónovanie sépiou a následne zlatom. Takže – nech posúdia druhí.