Blog Natálie Buckovej: Kto smrdí grošom

Vtedy stáli proti sebe dva úplne odlišné názory rozdielnych ľudí. Táto odlišnosť názorov sa prejavila v ohnivej hádke. Malá vojna dvoch ľudí predstavovala protichodné pozície, ktoré vládli a stále vládnu v tomto svete. Tvrdošijne som prehlasovala, že stabilná ekonomika sa má budovať pomaly na pevných základoch práce a výchovy celej spoločnosti a nie stavaním vzdušných zámkov v podobe umelo naliatych zahraničných investícií. „Je krásne pomáhať ľuďom“ prehlasoval môj priateľ pri vstupe reťazca hypermarketov na Slovensko. Tú istú vetu som počula, keď bol po mnohých úspešných projektoch vybraný na projekt privatizácie strategických podnikov v jednej pomaly sa prebúdzajúcej africkej krajine. Zrejme aj tam zanechal stopu raketového štartu svojej privatizačnej pomoci.
Aby som nechodila okolo horúcej kaše. Každá vláda a každá krajina na svete má svoju pravdu. V modernej demokracii má vláda protiváhu v opozícii. Dejiny ľudstva už mnohokrát ukázali, že väčšina si ľahko obháji svoj názor aj vtedy, ak nemá svoje postoje podložené správnymi a pravdivými tvrdeniami. Už Sokrates označil demokraciu za „vládu lúzy“ a demokracia sa mnohokrát „pochlapila“ totalitným správaním. Jednak vo forme kupovania duší alebo ich vedomého zavádzania tak, aby sa väčšina správala ako stádo oviec. Stádo, ktoré síce nevie presne na akú lúku dôjde, ale má dostatočne dôvtipného pastiera na to, aby po príchode bárs aj na bodliačnisko bola presvedčená o tom, že je to v tej chvíli jedina pravá potrava.
Všetko nasvedčuje tomu, že finančný aj ľudský svet sa posledných pár rokov pásol na poriadnom bodliačnisku. Hovorí sa – svetská sláva – poľná tráva. A tú môžeme začať pásť teraz pomaly aj my. Vidina ľahkého zárobku bez práce pomkla množstvo ľudí k tomu, aby investovali do nehnuteľností, ktoré „sa“ budú bez vynaloženia väčšieho úsilia pekne prenajímať a zbierať takto korunky pre ich majiteľov. Celý západný svet staval ako o preteky. A my s ním. No zrazu sa preteky skončili a nehnuteľnosti začali „pretekať“ samy. Pohár dopytu sa poriadne naplnil a  na psa došiel povestný mráz. Finančná bublina pomaly, ale isto spľasla a vyzerá to tak, že o chvíľu bude treba ísť s kožou na trh. Doslova.
Za finančnú krízu sa totižto dá skryť obrovské množstvo nemorálnych či dokonca protiprávnych vecí. Hromadné prepúšťanie a presuny výrobní investorov do lacnejších kolónií nepoznajú medze. A ja by som sa rada spýtala našich predstaviteľov, či je to všetko v súlade s kostolným poriadkom. V ľudskej a právnej reči sa nazýva Zákonník práce. V súlade s ním je hromadné prepúšťanie možné iba za určitých podmienok. Dnes sa za finančnú krízu schováva naozaj všetko. Bolo by zrejme zaujímavé prezrieť účtovníctvo firiem, ktoré „v súlade“ s krízou prepúšťajú. Marx mal už pred sto rokmi na kapitalizmus vyhranený názor. A to ani nezažil novodobé zdieranie. Jemu bolo už vtedy jasné, že kapitalista chráni vlastné zisky a robotník je len nástrojom na zväčšovanie vlastného pohodlia. My sme novodobými robotníkmi. Dokonca aj tí, ktorí pracujú hlavou, sú len lepšími nástrojmi na efektívnejšiu hospodársku produkciu.
Mali by sme sa viac zamyslieť nad poslaním človeka na tejto Zemi, nad skutočnou prácou a skutočným uspokojením, ktoré prináša život založený na tradičných hodnotách. Od nich sme sa odklonili a teraz za tento odklon tvrdo platíme. Nielen „obyčajní“ ľudia s bežnými príjmami, ale všetci, ktorých svet je založený na trhovej ekonomike. Znova si prečítajme ľudové rozprávky, Bibliu, historické knihy, mýty a legendy starých národov. Čo je svet svetom, človek je stále rovnaký a robí rovnaké chyby. Mali by sme sa už konečne z našich chýb ponaučiť a skúsiť žiť život viac v súlade s prirodzeným poriadkom tohto sveta.