Blog Imricha Gála: Máte dosť?
Keď tak občas rozmýšľam, čo by som mohol napísať do blogu, niekedy som na rozpakoch – v jednu chvíľu mam nápadov tak veľa, že ani neviem, odkiaľ začať. Inokedy lovím v pamäti, čo by stálo za ten čas – môj i prípadného čitateľa. To sú také tvorivé pochybnosti pisateľa.
Posledné dni poskytli dosť námetov. Hlavne tých negatívne naladených. Nie žeby inokedy toho nebolo dosť, ale pikošky a zlé správy (tie sa lepšie predávajú, veď strach je lepší artikel v médiách ako príjemné zvesti) na nás letia globalizačnou rýchlosťou, a ani sa nestačíme čudovať, že sa čudujeme. Veď keby som písal len o tom, čo sa deje vo svete…
Vezmite si takého plastikového obstarožného talianskeho gigola (alebo by som mal písať džigola?). Slovutný dottore Silvio Berlusconi zas vypotil čosi čo sa dá nazvať perlou týždňa. O nastávajúcom prezidentovi USA povedal, že je „mladý, pekný a dobre opálený“. Na chate (čate) by som asi na to reagoval skratkou „xi xi xi xi“ alebo „:-ú“ pri čítaní. A ako odpoveď by mal Obama poslať „:^:“. Veď nič iné si ten bláznivý Talian ani nezaslúži.
Silvio je totálne mimo, ako vždy. Ale stále mu to šlape, napriek tomu, že „vraj“ je to len obyčajný daňový neplatič, podvodník, exponent mafie, korupčník… Na rováši má toho dosť. A dnes už vlastne ani nie, lebo zo všetkých obvinení sa dostal legálnym kľučkami a obštrukciami. Pikoškou je, že jedným z jeho advokátov bol nejaký Nicolas Sarkozy, terajší big boss vo Francúzsku.
Títo dvaja si určite rozumejú aj dnes. Európa, buď v strehu! Silvio má toľko peňazí, že mu musia trčať aj z toho malého otvoru, kde sa stretávajú obe polovičky. A potom je legitímna otázka – prečo sa vrátil, nemal už toho všetkého dosť? Teda hlavne tých peňazí. Veď by si mohol užívať. Má 72 rokov, je to penzista, nemal by sa niekde lepšie na pláži popíjajúc grappu či espresso?
Môj otec by bol povedal, že zadok mu pomaly cintorínom smrdí. Ale asi ešte stále nemá dosť. Všetkého. Ja to nazývam nenažranosťou.
Strih do strednej Európy. 7. novembra 2008 ktorýsi internetovský server uviedol, že vyše 1300 trofejí z pytliacky ulovenej zveri v odhadovanej hodnote desať miliónov Kč našla polícia u Josefa Konečného z Ořechova v okolí Brna.
Týmto prípadom "pytliaka storočia" sa začal zaoberať Okresný súd v Brne. Konečný označenie za pytliaka odmieta. "V živote by som nemohol uloviť toľko zveri," obhajuje sa Konečný. Zároveň tvrdí, že množstvo trofejí je pozostalosťou po otcovi, dedovi a pradedovi.
"Všetci boli poľovníci a lovili. Je to rodinná tradícia. Navyše som aj zberateľ trofejí.” Povedzte, dobrí ľudkovia, načo niekomu je toľko trofejí? A kde ich vlastne skladoval, čo s nimi robil? Veď asi len lovecký zámok na Konopišti ich má viac. Tento človek tiež asi toho nemal dosť. Aj toto by som nazval nenažranosťou. Tradičnou nenažranosťou s rodinnými koreňmi.
A príčina dnešnej finančnej krízy? Takzvaní analytici o tom napíšu ešte veľa traktátov, veľa kníh, povedia veľa prednášok, dajú veľa interview (intervijú). Ale v krátkosti – skutočné príčiny sú v nenažranosti. Takej, keď niekto nemá dosť ani vtedy, keď sa už od toho šampanského a kaviáru zadúša, ale stále žerie a pchá si to všade, kde len môže. Ale táto finančná kríza je téma, ktorá si zaslúži osobitný blog.
A tak na záver si dovolím napísať jeden bradatý fór z čias socíku niekedy zo 70-tych rokov.
Otázka: “Aký je rozdiel medzi Švédskym kráľovstvom a Československou socialistickou republikou?“ Odpoveď: „Žiadny. Oni majú Gustáva (Carl Gustaf Folke Hubertus, kráľ Švédska), my máme Gustáva (Husáka). Oni majú korunu (menu), my máme korunu. Oni majú všetkého dosť, a aj my máme všetkého dosť.”
PS: Máte aj vy všetkého dosť?
Ďalšie blogy Imricha Gála:
– Drogy naše každodenné
– Prišelci v Piešťanoch
