Spomienka na Romana Krajča
Milý Roman, v posledných mesiacoch sa nad Tatrou tak blýska a hromy divo bijú, že až! Ale takú ranu, aká prišla v posledných marcových dňoch v súvislosti s Tebou, nikto z Tvojich blízkych, kolegov a priateľov iste nečakal.
Prepáč, skúsim to najskôr s troškou čierneho humoru, nakoľko zomrieť v predvečer Dňa učiteľov a mať poslednú rozlúčku na Deň bláznov, to je teda výkon, ktorý sa len tak bárskomu nepodarí – aj keď to zväčša až symbolicky vystihuje náš pedagogicko-profesijný osud a spoločenský status… 🙂
No teraz už celkom vážne. Po ukončení štúdia v Košiciach a začiatkoch praxe na Základnej umeleckej škole v Levoči si bol takmer tri desaťročia súčasťou pedagogického tímu ZUŠ v Piešťanoch, ba priam jednou z jeho „ikon“. Všetci sme Ťa poznali ako večne usmiateho, priateľsky naladeného kolegu, dosť náročného, no veľmi dôsledného a pracovitého učiteľa (flautistu a „dychára“), rovnako ako mimoriadne rodinne založeného, obetavého človeka, manžela a otca, zo všetkých síl podporujúceho a usmerňujúceho všestranný umelecký talent Tvojej dcéry Petry.
Každý by iste mohol pridať (a rád pridal) nejakú spomienku či spomienky, žiaľ, mne sa tu podarí povedať iba čosi za seba. Ešte na konci jesene sme spolu totiž stihli nacvičiť a nahrať niekoľko mimoriadne bravúrnych skladieb, s ktorými potom Peťa vyhrala prvé miesto vo svojej kategórii na celoslovenskej súťaži Čarovná flauta 2020.
Dal si mi ešte niekoľko nôt – aj pre Tvojich ďalších žiakov – nech si tie sprievody pozriem, nacvičím a niekedy po Novom roku, resp. už čoskoro konci pandémie (!) pokračujeme v našich skúškach i nahrávaniach, jednoducho ideme ďalej. Potom však prišla druhá vlna či nekonečné dištančné štúdium, tak sme sa už „naživo“ v tejto zostave nestretli. Každopádne som si tie noty pozrel a stále na ne pozerám – i keď momentálne hľadím skôr cez ne do prázdna…
Ale, neboj sa – azda budeme pokračovať ďalej tak, aby si bol s nami spokojný, tradične vysmiaty a šťastný. Akurát nám budú veľmi chýbať Tvoje rady, pripomienky, usmernenia, pomoc.
Ďakujeme všetci za to všetko, Roman, a odpočívaj v pokoji!
Peter Hochel
