Jožkova hocijaká babička z ulice bola lepšia ako vlastná
Spomínate si na Babičku Boženy Němcovej? Táto láskavá, múdra a starostlivá žena, hlavná hrdinka románu českej spisovateľky, sa stala symbolom starej mamy minulosti. Aj preto si ju tvorcovia výtvarnej súťaže pre deti základných, špeciálnych a umeleckých škôl vybrali ako predlohu. Chceli nájsť paralelu babičky, na ktorú sa nezabúda.
Keď učiteľka Janka Hodulová zo Spojenej školy v Piešťanoch rozdávala svojim tretiakom výkresy, isto netušila, že malý černooký chlapček – Jožko Šarközy, chovanec detského domova, súťaž vyhrá. Za odmenu šiel aj so svojím starším bratom Andrejom a vychovávateľkou Ivanou Noskovou do údolia, kde Němcová prežila šťastné detstvo so svojou babičkou Magdalénou Novotnou a ktoré opísala v knihe.
Jožko však na biely výkres nenakreslil svoju babičku. Tú si nepamätá, veď už päť rokov žije v detskom domove, kam prišiel s očami plnými sĺz ako trojročný. Za ruku držal svojho o rok staršieho brata a mladšiu sestru. V živote to už tak býva – ak totiž dieťa dokáže nakresliť babičku, po ktorej túži, hoci nie je krv z jej krvi, tí, čo majú srdce otvorené, pochopia, že nakreslil tú najlepšiu a najkrajšiu babku, aj preto si Jožko zaslúžil výlet.
„Nakreslil som hocijakú babku, aké stretávam na ulici. Mala čierne brčkavé vlasy, na krku korálky a oblečené červené tričko,“ prezradil chlapček, ktorý sa hojdal na kolenách svojej vychovávateľky Ivanky. Na výkrese bola aj strapatá hlava Jožka. Takmer dokonalý autoportrét aj s figliarskym úsmevom.
„V Ratibořiciach sme navštívili zámok kňažnej, Viktorkin splav a boli sme aj v mlyne. Prechádzka po Starom bielidle netrvala dlho, bola príjemná aj poučná, veď chlapci videli i úle a včely na letáčikoch či kolísku a krásnu vyrezávanú posteľ kňažnej,“ opísala pobyt v Čechách teta Ivanka.
O tejto téme si viac prečítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
Jožko však na biely výkres nenakreslil svoju babičku. Tú si nepamätá, veď už päť rokov žije v detskom domove, kam prišiel s očami plnými sĺz ako trojročný. Za ruku držal svojho o rok staršieho brata a mladšiu sestru. V živote to už tak býva – ak totiž dieťa dokáže nakresliť babičku, po ktorej túži, hoci nie je krv z jej krvi, tí, čo majú srdce otvorené, pochopia, že nakreslil tú najlepšiu a najkrajšiu babku, aj preto si Jožko zaslúžil výlet.
„Nakreslil som hocijakú babku, aké stretávam na ulici. Mala čierne brčkavé vlasy, na krku korálky a oblečené červené tričko,“ prezradil chlapček, ktorý sa hojdal na kolenách svojej vychovávateľky Ivanky. Na výkrese bola aj strapatá hlava Jožka. Takmer dokonalý autoportrét aj s figliarskym úsmevom.
„V Ratibořiciach sme navštívili zámok kňažnej, Viktorkin splav a boli sme aj v mlyne. Prechádzka po Starom bielidle netrvala dlho, bola príjemná aj poučná, veď chlapci videli i úle a včely na letáčikoch či kolísku a krásnu vyrezávanú posteľ kňažnej,“ opísala pobyt v Čechách teta Ivanka.
O tejto téme si viac prečítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
