Sucho spaľuje polia: Škody pôjdu do desiatok miliónov eur

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) musela reagovať na nelichotivý vývoj počasia a oficiálne spustila špeciálne monitoringy sucha a krmovín. Cieľom je presne vyčísliť katastrofálne dopady tohtoročnej vlny horúčav a zrážkového deficitu, ktoré sa už dnes rátajú v desiatkach miliónov eur.

Sucho zredukuje aj potraviny v obchodoch

Horúce a suché leto však neohrozuje len tohtoročnú úrodu na Slovensku. Je predzvesťou hlbokej klimatickej krízy, ktorá do roku 2050 spôsobí, že z pultov obchodov zredukuje aj potraviny, ktoré dnes považujeme za absolútnu samozrejmosť.

Monitoring odhaľuje miliónové straty

SPPK vyzvala svojich členov vo všetkých regiónoch, aby dôsledne zhromažďovali údaje o poškodených plodinách, výmerách a odhadovaných produkčných stratách. Hoci finálne čísla budú k dispozícii až po jesennom zbere úrody, prvotné dáta ukazujú na katastrofu obrovských rozmerov.

„Škody budú také dramatické, že ich rozsah musíme čo najpresnejšie zmapovať, aby sme mali konkrétnu predstavu o vplyve klimatických zmien, spôsobe ich predchádzania a možnostiach ich riešenia,“ upozorňuje Martin Rovaš z Odboru poľnohospodárstva a služieb SPPK.

Extrémne sucho najmä na juhu Slovenska

Mapy pôdneho sucha Slovenského hydrometeorologického ústavu jednoznačne potvrdzujú, že najkritickejšia situácia je v južne položených produkčných regiónoch. Medzi najviac zasiahnuté oblasti patria Bratislava, Komárno, Levice, Nitra či Trebišov. V týchto lokalitách extrémne sucho zasiahlo kľúčové komodity.

Kukurica je najväčšou obeťou

Pšenica ozimná a repka ozimná: Úroda utrpela výrazný prepad v objeme aj v kvalite.

Kukurica: „Kráľovná polí“ patrí k najväčším obetiam tohto roka. Mnohé porasty vyhoreli do takej miery, že nedajú takmer žiadnu úrodu alebo majú nulovú výživovú hodnotu pri zbere na siláž.

Krmoviny a paša: Vyššie položené oblasti hlásia akútny nedostatok sena a paše pre hospodárske zvieratá, čo priamo ohrozuje celú živočíšnu výrobu.

Dvojitý úder pre chovateľov dojníc

Práve nedostatok krmovín vytvára reťazovú reakciu s devastujúcim dopadom na sféru chovu dobytka a produkcie mlieka. Chovatelia dojníc sa ocitli v pasci dvoch nezávislých, no naraz pôsobiacich kríz – klimatickej a trhovej.

Výpadok krmiva: Pre vyhorenú kukuricu a zničenú pašu nemajú chovatelia čím kŕmiť hospodárske zvieratá v nadchádzajúcej sezóne. Nakupovanie náhradných krmív dramaticky zvyšuje ich náklady.

Klesajúce odbytové ceny mlieka: Popri vysokých nákladoch na krmivo utŕžia chovatelia za predané mlieko výrazne menej pre celoeurópsky tlak na pokles cien. Podľa prepočtov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka presiahnu celkové straty len v prvovýrobe mlieka za tento rok hranicu 95 miliónov eur.

„Súčasný stav predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu podnikov vrátane zamestnanosti na vidieku a v mestách a ohrozuje zachovanie domácej produkcie tejto strategickej komodity,“ vysvetľuje predseda SPPK Jozef Šumichrast.

Ako reaguje štát a susedné krajiny?

SPPK v reakcii na túto situáciu predložila Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sedem konkrétnych možností, ako získať finančné zdroje na záchranu sektora. Ide napríklad o schémy štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených poveternostnými udalosťami, podporu na dobré životné podmienky zvierat, zelenú naftu či viazané priame platby.

Slovensko pritom nie je jediným štátom, ktorý čelí tomuto problému, no susedné krajiny reagujú rýchlou priamou pomocou. Maďarsko priznalo prvovýrobcom mlieka prechodnú vnútroštátnu platbu vo výške sedem miliárd forintov (presahujúcu 19 miliónov eur). Česká republika schválila pre svojich poľnohospodárov masívny balík v objeme 3,5 miliardy korún (takmer 145 miliónov eur) na riešenie dôsledkov sucha a mliečnej krízy.

Aké potraviny môžu zmiznúť z našich stolov?

Dôsledky sucha a zvyšujúcich sa teplôt neskončia len pri tohtoročných stratách poľnohospodárov. Globálna zmena klímy postupne prepisuje mapu pestovateľských oblastí celého sveta. Zmeny v zrážkach, prehrievanie pôdy a šírenie nových škodcov môžu do roku 2050 spôsobiť, že niektoré obľúbené produkty výrazne zdražejú, stanú sa luxusom alebo dokonca úplne zmiznú z pultov obchodov.

Čo nás čaká v budúcnosti?

Sucho už viac nemožno vnímať ako občasnú nepriazeň počasia, ale ako trvalý sprievodný jav meniacej sa klímy. Pre Slovensko to znamená okamžitú potrebu systematických investícií do zavlažovacích systémov, zadržiavania vody v krajine, šľachtenia odolnejších odrôd a v neposlednom rade stabilnej štátnej podpory pre prvovýrobcov.

Ak sa neprijmú účinné opatrenia na lokálnej aj globálnej úrovni, spotrebitelia sa musia pripraviť na to, že za potraviny zaplatia podstatne viac a mnohé, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, sa stanú zriedkavou výsadou.