Letné žltnutie listov buka lesného
Lesné bukové porasty sú citlivé na dlhodobý nedostatok pôdnej vlahy. Pre svoj optimálny rast potrebujú v priemere od 800 do 900 milimetrov atmosférických zrážok ročne. Aktuálne zaznamenávame výrazný deficit atmosférických zrážok na viacerých miestach Slovenska, najmä v horských oblastiach, a to až do 300 mm. Ten sa aktuálne začína prejavovať plošným letným žltnutím listov a ich opadom, ktoré pozorujeme napríklad v oblasti Považského Inovca, ale aj Malých Karpát.
Dlhá perióda s pôdnym suchom v roku 2026 na Slovensku je spojená aj s vysokými maximálnymi teplotami vzduchu nad 35 stupňov Celzia. Takéto vysoké maximálne denné teploty vzduchu sme zaznamenali počas vlny horúčav v závere júna, ako aj počas aktuálnej vlny horúčav na prelome júla a augusta. Lesné porasty nie sú na takéto vysoké teploty vzduchu adaptované a negatívne ovplyvňujú fotosyntézu bukových porastov. Maximálnu fotosyntézu buk lesný dosahuje pri denných teplotách vzduchu od 15 do 28 °C. Pre porovnanie maximálnu fotosyntézu dosahujú stredomorské druhy dubov v rozmedzí teplôt vzduchu 30 až 35 °C.
Prvý plošný negatívny prejav sucha – letné žltnutie a opad listov – na bukových porastoch sme zaznamenali v roku 2022 prakticky v každom pohorí Slovenska. Podobná situácia s takýmto prejavom sa opakovala najmä v oblasti západného Slovenska v roku 2024. Dôležité je spomenúť, že do roku 2022 sme podobný jav na Slovensku zaznamenávali len ojedinele (v rokoch 2003 a 2018) a s dlhým odstupom. Napríklad v oblasti Nemecka, v južnom Bavorsku, sa plošné žltnutie listov na buku začalo objavovať už v roku 2018 a podobne ako u nás aj v roku 2022.
To, že sa klimatické podmienky na Slovensku výrazne menia, podporuje práve výskyt tejto reakcie buka lesného na dlhodobú zmenu pôdnej vlhkosti, resp. nárast maximálnych teplôt vzduchu. Tento jav sa vyskytuje už tretíkrát od roku 2022 a bukové porasty na Slovensku sú výrazne oslabené. Opakované dlhé obdobia s pôdnym suchom zvyšujú mortalitu v lesných porastoch a zvyšujú riziko aktivizácie sekundárnych škodcov (napríklad podkôrny a drevokazný hmyz, hubové ochorenia atď.).
Zvýšené riziko lesných požiarov
Dlhodobé zrážkovo deficitné obdobie, ktoré je už sprevádzané aj letným žltnutím a opadom listov, aktuálne spôsobuje vysoké riziko vzniku požiarov v lesných porastoch. Od roku 2018 bol vývoj lesných požiarov na Slovensku veľmi premenlivý, bez jednoznačného rastúceho alebo klesajúceho trendu. Výrazné rozdiely medzi jednotlivými rokmi sa prejavili v počte požiarov, rozlohe zasiahnutého územia, aj vo výške priamych škôd.
Najkritickejším rokom bol 2022, keď bolo zaznamenaných 297 lesných požiarov, čo je najvyšší počet v sledovanom období, a zároveň bola poškodená rekordná plocha 1209,56 hektára. Priame škody dosiahli 1 196 510 eur, čo poukazuje na mimoriadne nepriaznivé dopady.
Naopak, rok 2023 predstavoval najpokojnejší rok sledovaného obdobia. Vzniklo len 55 požiarov. V roku 2024 sa počet požiarov zvýšil na 102, pričom poškodená plocha zostala relatívne nízka (81,73 ha). Napriek tomu boli zaznamenané najvyššie priame škody celého sledovaného obdobia – 1 919 550 eur, čo naznačuje, že niektoré požiare zasiahli porasty a infraštruktúru (najmä lesnú techniku) s vysokou ekonomickou hodnotou.
V roku 2025 bolo evidovaných 136 lesných požiarov, ktoré poškodili 245,92 ha lesa. V porovnaní s rokom 2024 sa počet požiarov zvýšil o približne 33 percent a poškodená plocha bola takmer trojnásobná. V roku 2026 bolo do konca apríla evidovaných 70 lesných požiarov. Hoci ide len o čiastkové údaje za štyri mesiace, ich počet naznačuje zvýšenú početnosť lesných požiarov.
zdroj: SHMÚ
