Dlouhá pouť, všichni rádi jdem
Vo svetle reflektorov bolo aj z diaľky rozpoznať známu tvár speváčky Jitky Zelenkovej, ktorá minulý piatok v sprievode dvoch hudobníkov pripravila v záhrade hotela Thermia Palace v Piešťanoch desiatkam divákov večer melódií, spomienok, radosti i úsmevov.
Prezradila, že do Piešťan chodievala ako malé dievčatko, do Anna vily, dnes kompletne zrekonštruovaného luxusného hotela, kde spolu s rodičmi, ktorí účinkovali na hudobnom festivale, prežila čarovné letné dni u Kajlichovcov. Ba pozdravila na diaľku aj ich dcéru Anitu a venovala jej jednu zo skladieb. „Všetci mi hovorili, že som vtedy škriekala,“ smiala sa Jitka. „Plávať som sa naučila na piešťanskej Eve. Ušla som mamičke a skočila som do hlbokej vody. Takto – hodená do vody som začala mávať rukami, nohami. Aj v živote to tak chodí – hodia vás do vody a vy plávate…“
Mnohí, ktorí spolu so mnou zažili Jitkin koncert a započúvali sa do piesní, ktoré nám desiatky rokov zneli z rádií, si uvedomili, aké vzácne roky sme vtedy prežívali. Čas lások, sklamaní, nádejí, ale aj lúčenia a odchody blízkych ľudí na večnosť. Jitka zaradom každú pieseň venovala inému interpretovi či osobnosti pop music, s ktorou účinkovala a ktoré tu už nie sú. Pospomínala inšpiratívne skladby z filmov, ktoré sa jej páčili natoľko, že od dojatia až plakala. Po očku som sledovala svoju kamarátku. Vedela som, že jej už nebohá mamička milovala Jitku a jej zamatový hlas. Aj jej sa pri Jitkiných piesňach v očiach zajagali pod nočnou oblohou hviezdne slzy.
A keď speváčka, ktorej koncert si prišla vypočuť aj Marcela Leiferová, zanôtila poslednú skladbu, nebolo duše, ktorá by v ten večer v záhrade kúpeľného hotela, obklopenej storočnými mohutnými stromami, nespievala v súznení s Jitkou: „V dálce plane jasná zář, slyším krásnou píseň zpívat, tvář se nám štěstím zrcadlí, už jen pár kroků ujít zbývá. Dlouhá pouť, všichni rádi jdem, neklesáme, protože víme co chcem, bouří jdem a cíl se blíží, jsme mu blíž a blíž. Bez lásky láska není, my všichni jsme stejní, bez lásky láska není, my všichni jsme stejní…Tomu, kdo lásku nepozná, tomu kdo ji v sobě zabil, tomu budu zpívat stále dál, toho svou písní na pouť vábím. Dlouhá pouť, všichni rádi jdem, neklesáme, protože víme, co chcem, bouří jdem a cíl se blíží, jsme mu blíž a blíž. Bez lásky láska není, my všichni jsme stejní, bez lásky láska není, my všichni jsme stejní…“
Jitka, ďakujem za atmosféru, spomienky, čaro večera a nežný súzvuk duší. Často, keď večer zaspávam, premýšľam, aká dlhá púť ma ešte čaká. Rada ňou kráčam. A tento koncert ma na ňu zvábil ešte viac.
