V Piešťanoch to opäť žilo remeslami
V Piešťanoch to počas uplynulého víkendu opäť pripomínalo staré dobré časy. Kúpeľný ostrov žil remeslami a remeselníkmi, terasy v meste plné ľudí, v galériách a múzeách množstvo návštevníkov, cesty až po sídlisko Juh zapchaté autami. No ten, čo vyčkal, sa dočkal. Nádherne tu bolo. Žiarivo, výnimočne a tradične umelecky. Aj so sprievodom a programom.
Ľudia si od remeselníkov, ktorí svoje stánky rozprestreli od Kolonádového mosta až po špliechajúcu Evu, kde už pólisti veselo trénujú aj súťažia, kupovali košíky, džbániky, varešky, medovníky, frgále. Deti sa jašili na kolotoči s prútenými košmi, „mečovali“ sa s drevenými šabľami i palicami, pochodovali na chodúľoch, pískali na píšťalkách. Dospeláci plieskali bičmi a ženy či dievčatá nevedeli, kam skôr pozrieť – či doľava, či doprava, či rovno – v každom stánku boli rozmanité remeselné predmety, len peňazí keby bolo toľko, aby si mohli kúpiť aj šperk, aj šatku, obrúsok, koberček, med, prstienok, krčiažtek, náramok či ozdobu do vlasov.
Remeselníci z celého Slovenska, ba i zahraniční predvádzali návštevníkom produkty všetkých druhov. Tradičné umelecké remeslá, ktoré sa už dlhé roky tradujú v našom meste, boli aj tento rok pod patronátom Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany. Kto mal chuť, mohol zájsť aj do galerijných priestorov na výstavu diel Alfonsa Muchu. Pred hotelom Thermia Palace bola terasa plná hostí, ktorí si pri chutných jedlách a nápojoch užívali pohľad na dianie vôkol seba.
„Takto si predstavujem trhy v minulosti, asi takto to vyzeralo pod hradmi a zámkami, keď si človek šiel niečo kúpiť do chalupy či do hrnca. Už len gagot husí či kotkodákanie sliepok mi tu chýba,“ smiala sa návštevníčka kúpeľov, ktorá sa pomedzi stánky predierala aj so svojím manželom. Ten držal kasu. Ale – podľa šťastného výrazu jeho polovičky, neudržal ju až tak mocne.
Keď sme odchádzali, rozlúčili sme sa s drotármi, košikármi aj predavačmi nádherných ľanových odevov s originálnymi gombíkmi, v ktorých boli zaliate drobné semienka, zamávali sme kováčom, remeselníčke, ktorá z voňavých rastliniek zhotovila rôzne čarovné postavičky, ochutnali sme medovník, kúpili sme propolis aj voňavú levanduľu a veselo sme sa vybrali k Pávovi – na pivečko. Bolo fajn, studené a orosené. Také dobré ako naše remeslá. Obdiv patrí všetkým, ktorí ich svojím umom, pracovitosťou a radosťou šíria medzi ľudí.
