Fialky je lepšie voňať zvrchu!

Naposledy som tak veľmi chcela do novín aj na facebookovú stránku Piešťanského týždňa odfotiť volebnú komisiu a hárok, a tiež informáciu o tom, že dvaja kandidáti na prezidenta odstúpili, že za plentou som v zápale fotenia a plánovania zrejme zabudla zakrúžkovať prezidentského kandidáta. Ak teda volebná komisia, ktorá sedela v technickej škole na Novej ulici, našla zalepenú obálku, kde nikto nič negarantoval svojím modrým krúžkom, priznám sa k tej hanbe – bola som to ja.

Stalo sa to v ľudskej krehkosti a slabosti. A hlavne – roztržitosti, aj maestro Hrušínský z Vesničky pri kochaní sa okolitou krásou „venkova“ skončí so svojou škodovkou mimo cesty. Aj mňa tak podchvíľou ktosi-čosi zachraňuje. A zdrží sa komentárov.

Moji blízki a priatelia vedia, že nesmiem ísť sama do lesa. Aj keď by to bolo tisíckrát bezpečné, aj keby nikde na okolí nebola medvedica s mláďatami, bachyňa, besný pes, útočný škrečok či vyplašená divá mačka, s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou sa pri občasnom zájdení za kríček, aby som odľahčila mechúru, zrútim do priekopy, napichnem na ostrú haluz alebo skončím na dne neprebádanej jaskyne. „Do hory môžeš ísť len s niekým,“ znel príkaz môjho anjela strážneho. Domyslite si, kto ním je?

Opäť sa zvolebnieva. Opäť sa niektorí občania na Facebooku, v rodinách, v kolektívoch, v krčme, v obchode, na ulici alebo v parku rozhádajú či rozkmotria. Je to náš národný koníček alebo nás takto rozdelili?

Aj v „kanadských“ roliach sa ma akási možno o rok staršia pani, ktorá tam šklbala žihľavu a dávala mi prednášku o lopúchoch a ich liečivej sile, keď som prešla jej vedomostným kvízom o liečivej sile byliniek, opýtala: „Smerujete na Východ či na Západ?“ Nezaujíma sa, kto som, čo som. Ona vie presne, že jej dcéra vo Francúzsku sa má fantasticky, a tak jej smer je – Západ! Nechce sa hanbiť, že pochádza z Východu.

Dívala som sa na ňu. A premýšľala som. Práve mi pokazila zopár chvíľ, ktoré som mala vyhradené na očistu mysle. Chcela som jej povedať a možno i povedala, že ja sa orientujem skôr na juh či sever. A popriala som jej, aby už toľko nepolitizovala, ale mala dobrú náladu, radosť v duši a nech jej žihľava aj lopúch pomôžu. Po ceste domov som privoniavala k fialkám, čo kvitnú pri ceste. Lepšie ich voňať zvrchu… A smog-nesmog, zopár som ich aj zjedla. To preto, že z tých jej rečí som nejako vyhladla. A ak fialky aj označkoval pes, bolo mi to jedno. Dôležité je – prežiť!