K tragickému úmrtiu Evy Rehákovej sa vyjadril riaditeľ piešťanskej nemocnice Štefan Kóňa

Podľa vyjadrení rodiny Evy Rehákovej adresovanej aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zlé určenie príčin jej bolesti na urgentnom prijme v Nemocnici A. Wintera naštartovalo sériu udalostí, ktoré viedli k tomu, že dovtedy vitálna seniorka po troch dňoch bolestí zomrela.

Pripomeňme si preto, o čo v nejasných okolnostiach úmrtia Evy Rehákovej išlo. Evin manžel a jej dve dospelé dcéry po peripetiách so zdravotnou záchrannou službou priviezli Evu do piešťanskej nemocnice s bolesťami v boku svojím autom, lebo na čísle rýchlej zdravotnej pomoci si vypočuli len výhovorky, prečo k nim neprídu. Službukonajúci lekár na urgentnom príjme jej naordinoval glycerínové čípky na zápchu a poslal ju domov, no nasledujúce dni ju liečili aj ďalší lekári z piešťanskej nemocnice.

Eva podľa všetkého po prekonaní anafylaktického šoku a zrejme i v dôsledku otravy krvi po troch dňoch bolestí nakoniec vo svojich šesťdesiatich ôsmich rokoch zomrela po prevoze v trnavskej nemocnici. Celým prípadom sa už zaoberá Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde rodina na postup piešťanských lekárov podala sťažnosť.

Vedenia nemocnice sme sa pýtali

Potom, ako nám Peter Rehák vyrozprával príbeh o nejasných okolnostiach úmrtia svojej manželky, sme požiadali o stanovisko Nemocnicu A. Wintera. Na e-mailovú adresu jej riaditeľa Štefana Kóňu sme zaslali otázky aj v nasledovnom znení:

1. Prvý kontakt so zosnulou Evou Rehákovou na urgentnom príjme nemocnice v Piešťanoch bol s lekárom Manuchekhrom Burkhanovom. Považuje nemocnica jeho postup pri prvom vyšetrení za správny?

2. Považuje nemocnica Manuchekhra Burkhanova za dostatočne kvalifikovaného, aby slúžil na chirurgickej pohotovosti? Z verejne dostupných informácií sa dá o ňom dočítať, že bol špecializovaný v Tadžikistane na plastickú chirurgiu a v Nemocnici A. Wintera podľa webu nemocnice pôsobí ako ortopéd.

3. Môžete potvrdiť, že lekár Burkhanov bol pred vyšetrením pani Rehákovej upozornený, že žena je vo veľmi zlom stave a má problémy s vnímaním?

4. Môže nemocnica potvrdiť, že blízka rodina pani Rehákovej (manžel a dve dcéry) boli pravdivo informovaní o zdravotnom stave svojej príbuznej počas hospitalizácie vo vašom zariadení?

5. Urobili lekári pri hospitalizácii pani Rehákovej testy na alergickú reakciu liekov, ktoré jej boli podávané? Ak áno, na aké ďalšie lieky jej boli robené testy na alergickú reakciu okrem kontrastnej látky pred CT vyšetrením?

6. Podľa Správy o úmrtí z Fakultnej nemocnice v Trnave pri prevoze pacientky na oddelenie v Trnave nebola odovzdaná prekladacia správa o pacientke z Nemocnice A. Wintera. Prečo sa tak neudialo a považujete to za správne?

Na naše otázky nám ešte 23. septembra odpoveď zaslala asistentka riaditeľa Nemocnice A. Wintera, Mária Baďurová: „Vami uvedenej pacientke bola v našej nemocnici poskytnutá zdravotná starostlivosť. Vzhľadom na to, že uvedený prípad v súčasnosti preveruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Trnave, je potrebné počkať na výsledky vykonávaného dohľadu. Nemocnica poskytuje úradu plnú súčinnosť v tomto konaní. Z tohto dôvodu v súčasnej dobe nie je možné na vami položené otázky relevantne odpovedať.“

Až 14. októbra riaditeľ nemocnice Štefan Kóňa prelomil mlčanie a na naše otázky reagoval čiastočným vyjadrením: „Na urgentnom príjme slúži spravidla neatestovaný lekár. V prípade potreby si k pacientovi privolá skúseného lekára, ktorý slúži na lôžkovom oddelení. Táto prax je bežná v slovenských nemocniciach.“ Ako v liste dodal, k ďalším okolnostiam úmrtia Evy Rehákovej sa vyjadrí až po ukončení vyšetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Rodina to vidí úplne inak

Vyjadrenie Štefana Kóňu však nesedí s tým, ako situáciu opísala rodina Evy Rehákovej, pretože podľa všetkého si službukonajúci lekár na urgentnom príjme skúseného lekára k Eve Rehákovej neprivolal. A celý ten večer ju podľa všetkého vyšetroval sám a z jeho stanoviska odznelo, že má ísť domov a predpísal jej glycerínové čípky.

Čo o kontakte so službukonajúcim lekárom na urgentnom príjme hovorí Peter Rehák:

„Do Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch sme prišli v utorok 17. augusta 2021 okolo 15.15 h. Zazvonil som na dvere internej pohotovosti, kde mi otvorili dve asi sestričky. Keď som povedal, s čím sme prišli, oznámili mi, že tieto ťažkosti rieši pohotovosť chirurgie, ktorá má dvere hneď vedľa, ale hneď ma upozornili, že tá začína až o 16.00 h. Predsa som zaklopal na pohotovosť chirurgie a menšia čiernovlasá sestra mi povedala, že fungujú až o 45 minút, teda o štvrtej.

Lenže o 16:00 lekár na chirurgickej pohotovosti ešte stále nebol a nebol tam ani o 16:10, tak som zabúchal na dvere ambulancie. Čiernovlasá sestra otvorila a povedala, že lekár príde, a podávala mi lístok, že máme ísť najskôr na RTG. Chcel som si ho zobrať, ale zároveň som jej povedal, že už sme tu hodinu, prečo nás neposlala na RTG skôr. Lístok mi nedala, stiahla ruku, povedala: „Tak čakajte na lekára!“ a s aroganciou zabuchla dvere.

Asi o tri minúty kričí z chodby vrátnice dcéra, že uprosila sestru, aby jej lístok na RTG predsa dala. Tak sme išli na RTG. Asi po 20 minútach sme sa vrátili s manželkou do čakárne pohotovosti. Stále musela byť na vozíku, celá sa striasla od bolesti. Asi o 15 minút sa objavilo číslo našej časenky na obrazovke v čakárni, že máme ísť do ordinácie pohotovosti.

Dcéra tlačila manželku na vozíku, ja som išiel za nimi. Z otvorených dverí ambulancie niekto zakričal, že dnu smie ísť len pacient! Dcéra predsa vošla do ambulancie a upozornila lekára, že manželka je od bolesti úplne mimo. Nato dcéru vykázali von.

Čakali sme asi päť minút na chodbe, keď cez dvere zakričal lekár, že dcéra má ísť dnu a žiadal ju, aby podpísala reverz a odišla s manželkou z nemocnice preč. Dcéra sa rozplakala, že manželka je v strašnom stave, trasie sa od bolesti, čo videli aj oni, a nikam nepôjdeme, pretože sme sem prišli pre pomoc.

Keď vošla do ambulancie napriek predošlému upozorneniu, v akom zlom stave je manželka a že je mimo, lekár podotkol, že manželka pri vyšetrení nespolupracuje a nechce si dať urobiť vyšetrenie konečníka prstom. Dcéra hneď oponovala, že manželka je mimo, ale lekár nedal na jej slová. Nato sa prihovorila manželke a vysvetlila jej, čo obnáša vyšetrenie konečníka a upokojila ju, že sa nemá čoho báť. Toto vyšetrenie prebehlo. Lekár len skonštatoval, že krv v konečníku nemá, tak jej zobrali krv.

Dcéra aj s manželkou na vozíku vyšli z ordinácie von a dcéra povedala, že treba vzorku moču. Vošli do WC a asi o desať minút odovzdala vzorku do ordinácie. Znova sme museli čakať na výsledky moču a krvi, čo jej odobrali. Išli sme do čakárne, ale manželka stále stenala od bolesti a prosila, že si musí ľahnúť.

Keďže nebolo kde ju uložiť, pretože v čakárni boli iba stoličky, vyviezol som ju vozíkom k autu, ktoré sme mali pri vchode do nemocnice, posadili sme ju do auta, sklopil som sedadlo, dal som jej deku pod hlavu, aby sme to čakanie nejako pretrpeli.

Výsledky boli asi o 40 minút. Manželku už lekár nechcel vidieť, tá ležala v aute. Zavolal do ambulancie iba dcéru a povedal, že na RTG nič nevidí, čo by bolo vážne, len má brucho plné plynov a zastavenú stolicu. Vraj na druhý deň o 8.00 h máme prísť na sono a s výsledkom znova do ordinácie na chirurgickú pohotovosť.

Lekár povedal, že má zastavené vetry a stolicu a naordinoval jej dva glycerínové čípky. Povedal, že z výsledkov krvi ani z výsledkov moču nevidí nič vážne, výsledky sú dobré a nič nenaznačuje jej akútnemu stavu a poslal nás domov.

Lekár na pohotovosti sa volal Manuchekhr Burkhanov, čo bolo napísané v správe z urgentného príjmu o jej vyšetrení a rozboru krvi i moču.“

Do nemocnice v bolestiach opäť

Rodina však s ubolenou Evou Rehákovou cestu do piešťanskej nemocnice absolvovala ešte raz v ten istý deň večer o deviatej, lebo jej bolesti neustupovali, práve naopak, stále sa stupňovali. I tentoraz prišli do kontaktu s tým istým lekárom, ktorý podľa vyjadrení riaditeľa nemocnice nie je atestovaný a v prípade nejasností by si mal privolať na pomoc odborne spôsobilého lekára. Jediné, čo pri druhej návšteve získali naviac, bola injekcia od bolesti a odporúčanie, že majú prísť do nemocnice na druhý deň ráno. Do rána Eva Reháková pretrpela bolesti.

Na druhý deň prišla Eva Reháková do kontaktu i s inými lekármi v piešťanskej nemocnici, kým ju nakoniec previezli do trnavskej nemocnice, kde podľa všetkého po prekonaní anafylaktického šoku (alergická reakcia na lieky) a zrejme i v dôsledku otravy krvi po troch dňoch bolestí nakoniec vo svojich šesťdesiatich ôsmich rokoch zomrela.

Piešťanská nemocnica patrí medzi najhoršie v rebríčkoch spokojnosti pacientov

Prípad Eva Reháková: Na spokojnosť s úrovňou zdravotnej starostlivosti v piešťanskej nemocnici sme sa pýtali politikov