Viete, koľko lásky odovzdáte babičkám a deduškom v jedinej škatuli od topánok?

  • Kultúra a spoločnosť / Spravodajstvo
  • 28. novembra 2020, 08:50

Blížia sa najkrajšie sviatky roka – symbolizuje ich nemluvniatko v jasliach. Bezbranné, čisté stvorenie, symbol milosti, lásky, večnosti. Aké budú tieto Vianoce? Koho a čím obdarujeme? Čo ak táto ťažká doba, ktorá nemilosrdne rozdáva rany na všetky svetové strany, nám nedovolí byť s tými, ktorých milujeme? Čo ak? Takéto otázky rezonujú v nás ako ozvena, čo sa stále vracia. Ako ju prehlušiť? Predsa láskou. Viete, koľko sa jej zmestí do jedinej škatule od topánok? Vypočujte si príbeh Kataríny Kollárikovej z Moravian nad Váhom, ktorá vám ponúka svoje riešenie.

Obyčajné - neobyčajné ľudské stretnutia plné emócií Katarínu Kollárikovú obohatili natoľko, že zbierku organizuje aj tento rok, hoci starkých nebude môcť pre „koronu“ vystískať. (Autor: archív Kataríny Kollárikovej)

„Pracujem vo Viedni a práve tam som natrafila na letáčik, ktorý ma zaujal. Dve Slovenky – Sisa Slobodová a Jana Galátová, dnes už mladé mamičky na materských dovolenkách – vymysleli úžasnú vec. Vyzývali ľudí, aby pred Vianocami nabalili do topánkových škatúľ všelijaké milé aj potrebné predmety, darčeky, sladkosti, konzervy, hygienické potreby, do škatule vložili vianočný vinš, pozdrav vyrobený vlastnými deťmi a škatuľku zabalili do ozdobného papiera. Tú potom odovzdali v jednom zo zberných miest a odtiaľ sa darčekové škatule distribuovali do rúk starčekov či stareniek, ľuďom bez domova či iným možno osamelým alebo sociálne odkázaným osobám, ktorým takýmto spôsobom pripravili vianočnú nádielku. Prekvapenie – ako na Ježiška. Viete si predstaviť, že takúto škatuľku dostanete? Aká radosť to musí byť? A akú obrovskú radosť má ten, ktorý ju balí a vymýšľa, čo by ešte zo svojho domu mohol darovať niekomu inému? Neznámemu? Takéto a podobné myšlienky mi vírili hlavou, keď som ten malý letáčik vo Viedni čítala. Okamžite som sa rozhodla. Aj ja to skúsim – vložím kus svojej lásky do jedinej škatule od topánok. A tak som sa zapojila do celoslovenského projektu,“ uviedla s dojatím v hlase Katarína Kolláriková.

Podporu našla vo svojej rodine – dcérke Lei a tiež oteckovi. Spolu sa pustili do veľkej veci. Najskôr sa skontaktovali so spomínanými aktérkami projektu, ktorý Janka a Sisa nazvali Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Tie im poradili, čo a ako, a potom sa pustili do práce. Oslovovali ľudí, ktorí im domov prinášali vianočné nádielky. Bolo potrebné nájsť aj adresátov. Rozhodli sa obdarovať starčekov a starenky, ktoré finále svojho života trávia v seniorských zariadeniach v Piešťanoch, v Moravanoch nad Váhom i vo Vrbovom. Tento rok si to namieria aj na Modrovú.

„Ako prvého sme oslovili riaditeľa domova dôchodcov v Moravanoch nad Váhom, Martina Cifru. Ten okamžite zareagoval a vytvoril nám podmienky, aké sme si predstavovali. Pod vianočný stromček sme naukladali vzácne darčeky a potom ich osobne odovzdávali deduškom a babičkám. Čo vám poviem. Plakali oni aj my. Od dojatia, radosti, lásky, šťastia, vďačnosti a všetkých ľudských citov, ktoré človeka naplnia krásnom,“ povedala Katarína Kolláriková.

Postupne takýmto spôsobom navštívili všetky piešťanské zariadenia – Vilu Julianna, Lumen, Kalinčiakovu, a zašli aj do mesta pod šikmou vežou – do Domova dôchodcov Klas, ktorý Vrbovčania prestavali na seniorské zariadenie z materskej školy. Nezabudli ani na Striebornicu v Moravanoch. A všade zažívali láskyplné stretnutia – prchavé okamihy, na ktoré sa ale nezabúda. Lebo voňajú človečinou.

„Popri rozdávaní darčekov sme robili starčekom aj sprievodný program. Jeden deduško sa veľmi rozplakal. Mne bolo tiež smutno, objala som ho, vystískala. Okamžite sme si našli k sebe cestu. A predstavte si, on otvoril škatuľu, ktorú som náhodne vybrala z hromady darčekov – a tá bola práve odo mňa. To ho tak dojalo, spolu sme hučali ako malé deti. Toto nevymyslíte. Alebo – ďalšia pani sa volala Terezka. Otvorila svoj balíček a čo v ňom našla? Ktosi jej tam pribalil knihu o Márii Terézii. A stali sa aj iné zázračnosti. Moja dcérka napríklad v jednom domove dôchodcov okamžite prilipla k istej, pre ňu neznámej babičke. Mali si čo povedať, ani sa od nej nepohla. Bolo to také osudové stretnutie, keď je vám ktosi okamžite blízky. Babičku si nafotila a potom sme zistili, že práve táto žena bola najlepšou kamoškou našej vlastnej tety, ktorá už, žiaľ, nežije,“ doplnila Kolláriková.

Obyčajné – neobyčajné ľudské stretnutia plné emócií Katarínu Kollárikovú obohatili natoľko, že zbierku organizuje aj tento rok, hoci starkých nebude môcť pre „koronu“ vystískať.

Toto nevymyslíš – toto je život. A ak zatúžite aj vy, čitatelia Piešťanského týždňa, po podobných pocitoch, skúste naplniť svojou láskou jednu škatuľku od topánok. Je jedno, čo do nej vložíte, len nech to nie je niečo, čo by mohlo napríklad skysnúť, pokaziť sa. Slivkový koláč tam nevkladajte, ani banány či ovocie. Iba veci, čo vydržia, urobia radosť, pomôžu, potešia. Rovnakú činnosť ako Katka, zbieranie vianočných škatúľ, vykonávajú pre Senior Modrová Ľudmila Kušniráková z Trebatíc a pre Vrbové je to Alenka Boorová.

Do škatule môžete vložiť napríklad drogériu, sladkosti, kávu, čaj bonboniéru, knižku, čiapku, šál, rukavice či teplé ponožky. Radosť určite spraví aj vlastnoručne vyrobený darček napríklad v podobe obrázka alebo odkazu od detí. Detailnejšie informácie o odporúčanom obsahu nájdete na webovej stránke bit.ly/pomockakolkolasky.

Škatule treba zabaliť do vianočného papiera, zvlášť spodnú a zvlášť vrchnú časť. Odovzdať ich môžete kontaktným osobám na miestach, ktoré sú uvedené v letáčiku. Posledný termín na odovzdanie je nedeľa 6. decembra.

77 Shares

Najnovšie správy

Chrumkavé - a predsa šťavnaté - také sú tvarohové fánky. Vyskúšajte si ich zhotoviť.
  • 16.01.2021, 08:00
  • Piešťanský týždeň / Recepty / Nezaradené / Región
Polícia za minulý rok evidovala na Slovensku 3,3 milióna motorových vozidiel, za desať rokov tak ich počet narástol o 43…
  • 16.01.2021, 13:18
  • Piešťanský týždeň / Nezaradené / Spravodajstvo
sobota, 16. januára 2021
Meniny má Kristína, zajtra Nataša