Náš operený seriál: Vznikli snímky sokola myšiara iba náhodou?
Piešťanec Ivan Vančo chodí do prírody v maskáčoch. Pozná tajomstvá splynutia s terénom. Vie sa zamaskovať, poprikrývať celtovinou. Bez pohnutia pozoruje život operencov a fotí ich. Jeho snímky sú úchvatné. Vo svojom portfóliu má tisícky záberov prevažne z vtáčej ríše. V našom seriáli vám postupne predstavíme nielen zástupcov vtáčej ríše, ale aj ostatné živočíchy, ktoré žijú v Piešťanoch a okolí.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2020/08/sokol-3-768x512.jpg)
Mojou obľúbenou lokalitou na fotenie vtáctva ja aj ľavá strana Sĺňavy. Konkrétne od Mobilieru (bývalá Monta) až po vodnolyžiarsky vlek v Ratnovskej zátoke. Na tejto strane Sĺňavy je veľké množstvo naplavených konárov a stromov. Okolo brehu je tiež rákosie a to všetko vytvára dobré podmienky či už na hniezdenie, lov, alebo odpočinok pre vtáky. Nachádza sa tu tiež aj veľké hniezdo bobra európskeho. Bohužiaľ, tohto jedinca sa mi ešte odfotiť nepodarilo…
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2020/08/sokol-1.jpg)
Jedného dňa som tam prišiel skoro ráno. Auto som zaparkoval pri ruine bývalého kúpaliska Sĺňava. Zobral som si vybavenie a vyšiel na val. Už odtiaľ som videl, že je na hladine rušno. Boli tam volavky, čajky, kačice, lysky, sem-tam preletel kormorán. Zišiel som k vode a rozložil som statív a fotoaparát. Pred seba som roztiahol maskovaciu sieť a začal fotiť. Mal som ideálne podmienky, super svetlo od chrbta, hladina ako zrkadlo. Fotil som čajky počas letu a kačice, ktoré odpočívali.
Zrazu predo mnou preletel nad vodou sokol myšiar (Falco tinnunculus). Nevenoval som mu pozornosť. Asi o dve minúty preletel znova, ale to už si z hladiny uchmatol malú uhynutú rybku. Bolo mi to divné. Veď sokol sa živí myšami a hrabošmi. V duchu som si povedal: „Škoda, že sa mi ho nepodarilo odfotiť.“ Bolo to veľmi rýchle a stihnúť sa to nedalo ani keby som to očakával.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2020/08/sokol-2.jpg)
O pár minút si tento krásavec sadol asi 20 metrov predo mňa na naplavený strom. Stihol som urobiť iba dve fotky a už bol preč. „Toľké šťastie,“ povedal som si. Každý fotograf voľnej prírody mi dá za pravdu, keď poviem, že veľa fotografií vzniká náhodou. Fotíte niečo úplne iné a zrazu náhoda, z ktorej vznikne úžasný záber.
O pár dní neskôr som bol fotografovať bažanty. Chcel som urobiť pár záberov tohto úžasného vtáka pri zapadajúcom slnku. A tam zrazu opäť náhoda. Neďaleko odo mňa prebiehalo párenie sokola myšiara. Odfotiť si to pri zapadajúcom slnku mi prišlo veľmi vzácne. Vtedy som stihol opäť iba dva zábery a bolo po všetkom. Napriek tomu som im bol za to vďačný. Príroda dokáže prekvapiť v každý moment, preto treba byť pripravený.
Je to všetko iba náhoda?