Lúčime sa s džezmenom Rádia Piešťany, vedúcim pošty aj zakladateľom historickej stránky

  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany / Rádio Piešťany / Spravodajstvo / Blogy
  • 31. mája 2020, 19:40

Vo veku 68 rokov zomrel vo štvrtok 28. mája 2020 milovník aj znalec kvalitného džezu, tiež histórie ochotníckeho divadla v Piešťanoch, zakladateľ facebookovej stránky Piešťany – History, bývalý vedúci piešťanskej pošty aj človek, ktorý stál pri zrode relácie Podoby džezu v Rádiu Piešťany – Ladislav Mušinský. Odišiel však najmä milovaný manžel, otec, dedko, svokor, švagor, ujo, kamarát a kolega. Posledná rozlúčka s ním sa uskutoční v pondelok 1. júna o 14.30 h na cintoríne na Bratislavskej ceste.


Ladislav Mušinský počas vernisáže výstavy fotografií prierezu histórie ochotníckeho divadelníctva v Piešťanoch. (Autor: Viera Dusíková)

Ladislav Mušinský – džezmen a jeho podoby

My, jeho „kolegovia“ z Piešťanského týždňa sme sa s ním zblížili v čase, keď sa stal dramaturgom nových programov v Rádiu Piešťany. Vtedy, pred mnohými rokmi prezradil, ako sa zrodila jeho záľuba a tiež závislosť od náročnej rockovej a džezovej hudby. „To sa musím vrátiť do hlbokej minulosti. Vďačím za to svojmu otcovi, ktorý bol milovníkom opery a symfonickej hudby. Koncom 50. a v 60. rokoch Piešťany zneli hudbou, ktorej sa v podstate nedalo vyhnúť. Okrem každodenných koncertov v Hudobnom pavilóne pred Kursalonom sa v amfiteátri konali operné predstavenia. Počas Piešťanského hudobného festivalu sa tu konalo ohromné množstvo vystúpení. Hudba znela aj z terás kúpeľných domov. Tým, že ma otec nekompromisne vodil na každú operu (bože, ako som to nemal rád), ukázal mi cestu náročnejšieho poslucháča. Neskôr, v rámci mladíckej rebélie, som sa zamiloval do beatovej hudby a potom, prirodzeným vývojom, do džezu,“ zdôveril sa v jedno z rohhovorov L. Mušinský. Zaspomínal si nato, ako začiatkom 70. rokov vznikol pri Zväzarme (Zväz pre spoluprácu s armádou – dobrovoľná branno-spoločenská organizácia) Hi-fi klub. Klub sa zaoberal amatérskou stavbou reprodukčných zariadení (zosilňovače, gramofóny, reproduktory a pod.) vzhľadom na nedostatok podobného tovaru v obchodoch. Súčasťou pravidelných akcií bola aj hudobná produkcia.

Jazz Klub Piešťany „prevážal“ na dcérinom kočíku

„Neskôr, koncom roku 1977, som ako člen pražskej Jazzovej sekcie založil samostatnú organizáciu s názvom Jazz Klub Piešťany. Začiatky boli (z dnešného pohľadu) dosť ťažké. V priestoroch Klubu mládeže v Divadle I. Krasku neboli žiadne technické zariadenia. A tak som týždeň čo týždeň naložil na dcérin kočík zosilňovač, gramofón, magnetofón, reprodebny a zaviezol som ich z domu do klubu. Po produkcii, samozrejme, zasa naspäť,“ zaspomínal si na začiatky Hi-fi klubu.

Uvedený klub prinášal hudobné programy predstavujúce svetových džezových hudobníkov mladým ľuďom. Ďalším cieľom bolo uskutočňovať zájazdy na koncerty a na Bratislavské jazzové dni. Pravidelné piatkové večery utvorili tím ľudí, ktorí sa venovali uvádzaniu kapiel a vytvorili pevné priateľské puto trvajúce dodnes. Sekundárnym cieľom klubu bolo aktivizovať miestnych hudobníkov a vytvoriť kapelu hrajúcu džez pre svoje potešenie. To sa celkom nepodarilo. Mladí muzikanti využívali priestory na nácvik svojej produkcie. Starší, až na jednu výnimku, keď došlo k spoločnému vystúpeniu P. Breinera a P. Lipu s domácimi hudobníkmi A. Jablonkom, Ľ. Jánošom, K. Moravcom a K. Pávekom 14. marca 1980, sa pre vyťaženie v skupinách hrajúcich v baroch o vytvorenie takého projektu nezaujímali.

„Veľkou akciou bola tryzna za Johnom Lennonom po jeho zavraždení v roku 1980. Tu by sa žiadalo spomenúť mená spolupracovníkov, ktorí sa na dlhoročnej činnosti najviac podieľali. Vzhľadom na to, že ich je celý rad a nerád by som niekoho vynechal, elegantne sa tomu vyhnem,“ skonštatoval L. Mušinský. Po rekonštrukcii priestorov klubu sa vedenia ujal ešte väčší džezový fanatik – Vojtech Hank, ktorého koníčkom je fotografia džezových osobností. Množstvo navštívených koncertov a fotografií z nich je možné vídať na viacerých usporiadaných výstavách. Klub svojou činnosťou vychoval veľký počet náročnejších poslucháčov.

Dobrá hudba piešťanského rádia s Mušinským

Mušinský a jeho éra v Rádiu Piešťany. Tieto a desiatky ďalších cd nosičov plných najkvalitnejšieho džezu slúžili dramaturgovi pri tvorbe jeho relácií.

 A ako sa dostal L. Mušinský k Dobrej hudbe Rádia Piešťany?

„Spozornel som už pri avíze o vzniku regionálneho rádia, ale najmä vtedy, keď sa rádio prezentovalo tak, že bude hrať veľa kvalitnej hudby s minimom hovoreného slova. Vtedy som si povedal, že by to mohlo byť niečo pre mňa. Spomenul som si na nádherné chvíle v Jazz Klube a na mnohých priateľov, ktorí prepadli záujmu o dobrú muziku. To som však ešte netušil, že ma skutočne osloví vydavateľstvo, ktoré prevádzkuje rádio a ponúkne mi spoluprácu. Priznám sa, bol to pre mňa šok,“ opísal svoje pocity.

A tak istý čas v pravidelných nedeľných reláciách zaznievala vďaka tomuto charizmatickému, džezu a dobrej hudbe oddanému služobníkovi džezová hudba s minimálnou mierou hovoreného slova s názvom Podoby džezu. V rámci relácie pozýval bývalých, ale aj aktívnych džezových hráčov na rozhovor o ich hudobných láskach. Poslucháči si našli cestu aj vďaka Mušinskému k náročnejším žánrom kvalitnej hudby.

Bol synom piešťanského maskéra, režiséra a ochotníckeho herca

V roku 2011 vo Vile dr. Lisku prezentoval Mušinský spolu s pracovníkmi Balneologického múzea výstavu historických fotografií o histórii ochotníckeho divadla Piešťan. L. Mušinský zozbieral nielen fotky, ale aj mená hercov – náturistov, ale aj ich režisérov, či garderobierov dal dovedna potomok významného piešťanského maskéra, režiséra a herca Vincenta Mušinského – jeho syn Ladislav.

Prvé divadlo hrali robotníci

„Prvý písomný záznam o troch odohraných hrách piešťanských ochotníkov z Robotníckej telocvičnej jednoty pochádza z 18. marca 1919. Uverejnili ho Robotnícke noviny,“ prezradil Ladislav Mušinský. Výstava bola dôkazom toho, že človek nemusí byť historik, aby dal dovedna cenný materiál. Zachránil ho pre ďalšie generácie v hodine H, vďaka zanieteniu a láske k ochotníckemu divadlu. Mal to možno o niečo jednoduchšie, pretože meno Mušinský mu otváralo dvere u piešťanských ochotníkov.

Snímky, ktoré vtedy uvideli desiatky, možno aj stovky Piešťancov zachytávali drvivú časť predstavení inscenovaných od roku 1920 do posledných rokoch ochotníčenia.  Najskôr boli v Piešťanoch tri súbory, potom pribudli ďalšie, takže okolo roku 1930 ich tu desať. Herci hrávali v neskôr vyhorenom divadle v mestskom parku,  v Orlovni, v Sokolovni, v Robotníckej telocvični Jednota a v Kúpeľnom divadle. Jeho zánik v roku 1963 znamenal koniec tunajšieho ochotníctva skoro na dvadsať rokov. Neskôr sa niektorí nadšenci pokúšali tradíciu oživiť.  Príležitosť vystupovať našli na Malej scéne MsKS.  Vtedajšia výstava bola zároveň prezentáciou pripravovanej knihy História ochotníckeho divadla v Piešťanoch 1919 – 2009.

O začiatkoch divadelníctva v Piešťanoch. Výstavu otvoril historik Andrej Bolerázsky z balneologického múzea I. Wintera v Piešťanoch, slovo dal jej tvorcovi Ladislavovi Mušinskému.

Ladislav Mušinský a  jeho historický počin: stánka Piešťany – History

Neskôr, keď spustil na Facebooku webovú stránku, ktorú založil dňa 23. augusta 2013 táto zaznamenala raketový štart. Piešťanci – silní lokálpatrioti podporovali jej prevádzkovateľa. „Najskôr bolo treba získať pramene, odkiaľ by som mohol čerpať potrebné materiály. Oslovil som priateľov Jana Gala, Vila Nemca, Alexandra Urminského a ďalších. Keď sa mi podarilo získať aké-také portfólio archívnych snímok, spustil som stránku,“ zneli slová tvorcu stránky.

Jeho pôvodným zámerom bolo zmapovať biele miesta histórie vďaka informáciám od návštevníkov stránky.Ale ako už vtedy uviedol, celkom sa mu to nepodarilo, lebo: „mladšia generácia už nepozná svojich dedov, pradedov, tí starší na stránku nechodia. Žiaľ, toto nefunguje tak, ako som si predstavoval. V mnohých rodinných zbierkach je takisto smutné to, že málokto si napísal na zadnú stranu – fotené vtedy a tam. A najsmutnejšie je, keď ich človek vyťahuje zo škatúľ a nevie k nim priradiť príbehy. Tomu sa svojimi albumami chcem vyhnúť,“ uviedol L. Mušinský.

Takto by sa o Mušinskom dalo rozprávať aj ako o človeku, čo zasvätil svoj život „poštárčine“, veď roky viedol piešťanskú poštu a ak nás pamäť neklame, pracoval aj na riaditeľstve Slovenskej pošty. Nechýbal ani na všetkých slávnostiach uvedenia poštových známok s motívom Piešťan, kde živo diskutovával s filatelistami a zberateľmi rôzneho zamerania.

Často sme ho stretávali na Poštovej či Teplickej ulici. Vždy sa zastavil, usmial, prehodil zopár viet a kráčal ďalej. Bol motivujúcim človekom s inovatívnym myslením. A hoci roky šli, u neho ako keby sa čas zastavil. Vyzeral rovnako a človek by si myslel, že tu bude naveky. Je nám veľmi ľúto, že zdanie klame. A že Ladislav už nie je medzi nami.

Vyslovujeme jeho najmilším úprimnú sústrasť a jemu posielame vzdušný pozdrav s nikdy nevyslovenými slovami vďaky. Najmä za krásne staré fotky, ktoré vďaka jeho nápadu môžeme uverejňovať aj na stránkach Piešťanského týždňa.

Nech odpočíva v pokoji!

155 Shares

Najnovšie správy

V aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa, ktorý je v predaji od utorka nájdete množstvo najmä regionálnych udalostí. 
  • 04.08.2020, 09:16
  • Piešťanský týždeň / Spravodajstvo
Na Slovensko dorazila v utorok 28. júla rozsiahla búrková línia. Sprevádzali ju mimoriadne silné nárazy vetra a prívalové zrážky. Stromy…
  • 04.08.2020, 10:52
  • Piešťanský týždeň / počasie / Spravodajstvo / Región
utorok, 4. augusta 2020
Meniny má Dominik, Dominika, zajtra Hortenzia